tag:blogger.com,1999:blog-7935707892239459182024-03-05T20:15:58.706+05:30मुक्तायनप्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.comBlogger33125tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-33035291145237070922023-09-12T10:29:00.000+05:302023-09-12T10:29:01.568+05:30सुरुवात..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: 0in;">
<span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="font-size: 16pt; line-height: 200%;">उर्मी
बसलेल्या घावांना या वेळी</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: 0in;">
<span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="font-size: 16pt; line-height: 200%;">जवळून
न्याहाळून बघायचं आहे</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: 0in;">
<span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="font-size: 16pt; line-height: 200%;">कितीतरी
वेळ तसंच ....</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: 0in;">
<span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="font-size: 16pt; line-height: 200%;">काही
निर्णय आणि त्यानंतर बराचसा संयम</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: 0in;">
<span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="font-size: 16pt; line-height: 200%;">.....
कुठेतरी सुरुवात करावीच लागेल</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: 0in;">
<span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="font-size: 16pt; line-height: 200%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: 0in;">
<span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="font-size: 16pt; line-height: 200%;">हो</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="font-size: 16pt; line-height: 200%;">, <span lang="MR">यावेळी हेच ठरवलंय !!!</span></span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoListParagraph" style="margin-left: 1.25in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -0.25in;">
</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-52826756007245075212014-10-15T16:27:00.005+05:302023-01-10T01:47:54.418+05:30मतदान<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="font-family: trebuchet;"><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>MR</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin-top:0in;
mso-para-margin-right:0in;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0in;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:Mangal;
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;
mso-bidi-language:AR-SA;}
</style>
<![endif]-->
<br />
</span><div class="MsoNormal">
<div style="line-height: 200%; margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">मी आज मतदान केलंय</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">होय</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;">, <span lang="MR">मी आज मतदान
केलंय.</span><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">सैल जिभेने बरळणाऱ्या आणि धरणात मुतणाऱ्यांच्या ढुंगणावर</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">लाथ मारण्यासाठी मी आज मतदान केलंय .</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">उठसूठ प्रत्येक प्रश्नाचं उत्तर </span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;">‘<span lang="MR">राडा
संस्कृती</span>’<span lang="MR">त शोधणाऱ्या झुंडशाहीला</span><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">लोकशाहीचं </span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;">‘<span lang="MR">खरं बळ</span>’ <span lang="MR">दाखवण्यासाठी मी आज मतदान केलंय .</span><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">समोर सगळं जळतंय हे दिसत असतानाही काहीही न करणाऱ्या</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">धोरणलकव्याला ठोसा मारण्यासाठी मी आज मतदान केलंय.</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">विज्ञानाच्या या युगात अजूनही ढाल- तलवारीची भाषा करून</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">दिशाभूल करणाऱ्या स्वार्थी प्रवृत्तीला ठेचण्यासाठी मी आज मतदान
केलंय .</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin: 0in 0in 0.0001pt;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">देशासाठी</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;">, <span lang="MR">भविष्यासाठी</span>,
<span lang="MR">उज्ज्वल उद्यासाठी किंवा भावी पिढीसाठी नव्हे तर</span> <o:p></o:p></span></span></div>
<div style="line-height: 200%; margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR" style="line-height: 200%;">माझ्यासाठी स्वत:साठी मी आज मतदान केलंय.</span><span face="Utsaah, sans-serif" style="line-height: 200%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<span style="font-family: trebuchet;"><br />
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
</div>
<span style="font-family: trebuchet;"><span><span>
</span></span><br />
</span><div class="MsoNormal">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoListParagraph" style="margin-left: 2.25in; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -0.25in;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;"><span style="mso-list: Ignore;"><br /></span></span><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
</div>
</div>
प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-75501106315259203522014-02-14T00:33:00.004+05:302023-01-10T01:47:36.129+05:30‘इट्स कॉंप्लिकेटेड’<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="font-family: trebuchet;"><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-US</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>MR</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin-top:0in;
mso-para-margin-right:0in;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0in;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
mso-bidi-font-size:10.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:Mangal;
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
</span><div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: trebuchet;"><b><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></b><b><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"> “टाईमपास बघितलास का? “
मित्राचा फोनवर पहिलाच प्रश्न. </span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">“हो. आजच तू?”</span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">“मीसुद्धा आजच पाहिला.”</span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">“कसा वाटला?”<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">“ठीक. मात्र हा विषय
वेगळा आहे.”</span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">‘टाईमपास’बद्दल एकदोन
मित्रांनी बरंच काही सांगितलं, की ‘हा विषय वेगळा आहे.’, ‘ दिग्दर्शकाने
पौगंडावस्थेतील प्रेम अलगदपणे हळुवार मांडलंय’, एका मित्राने तर रिलेशनशिप, स्पेस
वगैरे जाडजूड शब्द वापरून काहीबाही सांगितलं. आता तर व्हॅलेंटाईन डेनिमित्ताने
येणारे लेखही तेच - पौगंडावस्थेतील मुलांच्या प्रेमाबद्दल लिहिताहेत. </span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">त्याच पौगंडावस्थेतील
मुलांच्या प्रेमाची ही एक बाजू .</span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>‘टाईमपास’मुळे म्हणा, उत्सुकता म्हणून म्हणा
किंवा लेख लिहायच्या निमित्ताने म्हणा फेसबुकवर काही निवडक ‘यंगस्टर्सच्या’
प्रोफाइल्स पाहिल्या. (यंगस्टर्स शब्द लिहिताना स्वत: म्हातारे झालोय अशा
अविर्भावात लिहावयाचा असावा बहुधा. कारण <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>इथं लिहिताना आपोआप तसा अभिनिवेश अंगात शिरतोय
असं वाटतंय.) हे ‘यंगस्टर्स’ म्हणजे आमच्यापेक्षा अजून थोडे यंग - पंधरा, सोळा आणि
सतरा या वयोगटातले. यातल्या अनेकांसाठी ‘रिलेशनशिपमध्ये असणे’ हे कॉमन होते. काहींच्या
प्रोफाइल्स किंवा त्यांच्या स्टेटस अपडेटवरून ते रिलेशनशिपमध्ये असल्याचे
स्पष्टपणे जाणवले तर ब्रेकअप झालेले इतर काही ‘देवदास’ किंवा ‘देवदासी’ही सापडल्या.
विशेष म्हणजे रिलेशनशिपमध्ये असलेल्यांपेक्षा या देवदास/देवदासींचे क्वचित <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>‘दर्दभरे’ स्टेटस अपडेट असायचेच. दोन्ही
प्रकारात अशाच संदर्भाच्या इतर गोष्टीही होत्याच सोबतीला - फोटोज, कमेंट्स वगैरे. अर्थातच
हे सर्व या सगळ्याच वयोगटाला सरसकट लागू होईल असं नाही मात्र बव्हंशी सर्वत्र
थोडीफार अशीच वस्तुस्थिती आहे हेदेखील नाकारता येत नाही. </span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">ठीकाय. या वयोगटाला
समजून घेऊन त्यांची ‘ही’ अवस्थाही स्वीकारू. ‘रिलेशनशिप’ नंतर काय? या सर्व
गोष्टींबद्दल विचार करण्याएवढी प्रगल्भता असते की नसते ही दुसरी बाजू आहे. तूर्तास
ती विचारात घ्यायला नको. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">पौगंडावस्थेतील
मुलांबद्दलच कशाला, सर्वसाधारणपणे जरी बोलायचं झालं तरी एखाद्याला रिलेशनशिपमध्ये
असावं असं का वाटत असतं? या प्रश्नाचं उत्तर आहे की प्रत्येकाला आपल्याला समजून
घेण्यासाठी एक स्वत:चं किंवा हक्काचं असं विश्व हवं असं वाटत असतं. ते साहजिकच
आहे. त्यामुळे कुठूनही मिळणाऱ्या या ‘विश्वा’ला तो किंवा ती पटकन पकडते. हे काय
विचारपूर्वक उचललेलं पाऊल नसतं. काही वेळा असंही असतं की जेव्हा एखादं अपयश, दु:ख
किंवा कौटुंबिक पातळीवरील दुर्लक्ष अथवा त्रास यामुळे कोणत्याही बाजूने प्रेम मिळत
नाही, तेव्हा माणूस कुठूनही येणाऱ्या प्रेमाच्या एका कवडश्याची वाट पाहत असतो. तो
प्रेमाचा कवडसा त्याला मिळाला की तो इतर सर्व काही विसरून जातो. ‘टाईमपास’मध्ये दिग्दर्शकाने
नेमका हाच धागा पकडलेला आहे</span><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">. </span><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">चित्रपटात दाखवलेली नायिका ‘प्राजक्ता’ ही मुलगी घरून न
मिळणाऱ्या प्रेमाच्या शोधात आहे, तर सगळ्या जगाचा दुस्वास <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>सहन करणाऱ्या नायक ‘दगडू’ला समवयस्क प्रेमाची
गरज आहे. किंवा कदाचित त्याची आई नसल्यामुळे त्याला तशा प्रेमाची गरज वाटतेय असंही
म्हणता येईल</span><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">. </span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="font-family: trebuchet; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span> </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">इथंपर्यंत नेहमीचंच. म्हणजे एखाद्याला आवडणाऱ्या
व्यक्तीशी संबंधित असणं (किंवा इथे -रिलेशनशिपमध्ये असणे)- कोणत्याही वयात अगदी
पौगंडावस्थेत असल्यापासून-<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>हे नेहमीचेच
आहे. पण...</span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">इथून पुढे (आताच्या
काळानुसार) होणाऱ्या बदलांशी आताचे हे ‘यंगस्टर्स’ लगेच एकरूप होऊ पाहताहेत का? </span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">….. <span lang="MR">म्हणजे आता रिलेशन्समध्येही प्रचंड बदल होताहेत. म्हणजे ब्रेकअप्स तर आता
खूप कॉमन झालेत. ब्रेकअप्सचं काही वाटेनाही झालंय कारण जेवढ्या लवकर ब्रेकअप होतोय
तेवढ्याच लवकर ‘तो’ किंवा ती दुसरीकडे कुठेतरी ‘एंगेज’ होतेय. पूर्वी प्रेमात पडणं
हे जेवढ नेहमीचं होतं तेवढंच नेहमीचं आता लगेच ब्रेकअप होणं झालंय. ब्रेकअपची कारणं
काहीही असोत पण खऱ्या प्रेमाची भावना एवढी थंड असू शकते का? म्हणजे ‘ऑब्सेशन’
किंवा पछाडलं जाणं वगैरे काहीच नाही का? म्हणजे एकमेकांच्या प्रेमात पडल्यावर ते
‘रिलेशनशिप’ टिकवता येणं जमतंय का या यंगस्टर्सना? लहानपणापासूनच अनेक गोष्टींना
पटकन अॅक्सेस असलेल्या या मुलामुलींना नात्याची- ‘रिलेशनशिपची’ घाई तर होत नाही? </span></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">फेसबुकवर स्वत:चं रिलेशनशिप
स्टेटस ‘इट्स कॉंप्लिकेटेड’ म्हणून सांगणारी ही पिढी खरंच एवढी कॉंप्लिकेटेड बनू
पाहतेय का?</span><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-63433759101947717272012-07-01T19:05:00.002+05:302023-01-10T01:46:19.725+05:30यशवंतरावांची दिल्ली कारकीर्द (भाग २).<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif"> <span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">यशवंतरावांनी केंद्रात
संरक्षण</span></span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">परराष्ट्र</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">गृह</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">अर्थ इ. महत्वाच्या खात्यांसह देशाचं उपपंतप्रधानपद आदी
विविध पदे भूषवलीत हे खरं व ही सारी पदे भूषवणारे यशवंतराव हे पहिलं मराठी
व्यक्तिमत्व हेही तेवढंच खरं. पण नाण्याची ही एक बाजू झाली. यशवंतरावांच्या दिल्ली
कारकिर्दीला दुसरी एक बाजू होती</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">जी खूप कमीजणांना माहित असेल. यशवंतराव दिल्लीसाठी नेहमीच
होते. पण दिल्ली त्यांच्यासाठी नव्हती. यशवंतरावांनी दिल्लीला आपलं सर्वस्व दिलं
पण दिल्लीनं त्यांना कधीच आपलंसं करून घेतलं नाही. अर्थात खुद्द यशवंतरावही याला
बरेचसे जबाबदार होते.</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif"> <span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">१९६२
साली चीनच्या आक्रमणानंतर केंद्रात नेहरूंना कणखर संरक्षणमंत्र्याची गरज भासू
लागली. म्हणून यशवंतरावांना नेहरूंनी केंद्रात बोलवून घेतले. यशवंतरावांची दिल्ली
कारकीर्द आरंभीच्या १० वर्षांत त्यांची लोकप्रियता व देशातील मान्यता वाढविणारी
ठरली. या काळात महाराष्ट्राच्या राजकारणावरही त्यांची पकड घट्ट राहिली. राज्याच्या
मुख्यमंत्रीपदावर कोणीही असले तरी सत्तेची खरी सुत्रे त्यांच्याच हातात राहिली.
१९६३ मध्ये कन्नमवारांच्या मृत्यूनंतर बाळासाहेब देसाईंसारख्या अनेक मातब्बर मराठा
नेत्यांना बाजूला सारून त्यांनी विदर्भातील बंजारा जातीच्या वसंतराव नाईकांना
दिले. आपल्या मागेही महाराष्ट्र आपल्या ताब्यात राहील अशी व्यवस्था त्यांना करायची
होती आणि आपल्या सर्वंकष अधिकाराला आव्हान देउ शकेल असा माणूस त्यांना राज्याच्या
मुख्यमंत्रीपदावर बसवायचा नव्हता. व त्यांनी ते केले. वसंतराव नाईक हे कुशल
प्रशासक व मनमिळावू होते मात्र स्वत:चे सामर्थ्य वाढविणे किंवा त्यासाठी कोणाशी
स्पर्धा करणे हा त्यांचा स्वभाव नव्हता. स्वाभाविकपणे</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">यशवंतराव
दिल्लीत बसूनही वसंतरावांमार्फत महाराष्ट्र आपल्या हाती राखू शकले.</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif"> <span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">नेहरुंच्या मृत्यूनंतर
दिल्लीच्या राजकारणातही बदल होत गेले. इंदिरा गांधींना नमविण्याच्या जुन्या
काँग्रेस श्रेष्ठींच्या प्रयत्नातून सिंडीकेट काँग्रेस नावाची इंदिराविरोधी आघाडी
उभी राहिली. त्या आघाडीने संजीव रेड्डींना राष्ट्रपतीपदाची उमेदवारी दिली. तिला
आरंभी इंदिरा गांधींनी पाठींबा दिला व यशवंतरावही रेड्डीसमर्थक बनले. पुढे
सिंडीकेटला शह द्यायला इंदिरा गांधींनी व्ही.व्ही.गिरी यांची उमेदवारी पुढे रेटून
"विवेकाचा कौल देईल" तसे मतदान करण्याचे खुले आवाहनच पक्षाला केले.
यशवंतरावांची कोंडी व्हायला खरी सुरुवात इथूनच झाली. पक्षनिष्ठा म्हणत ज्यांच्यासोबत
राहिलो ती माणसे मनाने</span>,<span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">विचाराने</span>,<span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">प्रकृतीने किंवा राजकीय भूमिकांखातरही आपली नाहीत आणि ज्या इंदिरा
गांधींविरुद्ध आपण त्यांच्यात अडकलो त्या दीर्घकाळ राजकारणाचे नेतृत्व करणार आहेत
हे त्यांना जाणवायला लागले. रेड्डी पडले</span>,<span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">गिरी विजयी झाले.
सिंडीकेट खचली आणि इंदिरा गांधी समर्थ बनल्या. त्यांनी बँकांचे राष्ट्रीयीकरण केले</span>,
<span lang="HI">संस्थानिकांचे तनखे थांबविले. यशवंतरावांनी या पुरोगामी पावलांचे
स्वागत करत गांधींची बाजू नव्याने उचलून धरली. ७१ ची निवडणूक आणि नंतरचा बांगला
विजय यांनी इंदिरा गांधींचे रुपांतर एका विजयी देवतेत केले. हा विजयोन्माद १९७४
पर्यंत टिकला. त्यानंतर जे.पींच्या "संपूर्ण क्रांती"ने</span> <span lang="HI">प्रथम गुजरात मग बिहार व पुढे सारा देश ढवळून काढायला सुरुवात केली. ५ जून
१९७५ या दिवशी अलाहाबाद उच्च न्यायालयाने इंदिरा गांधींची निवडणूक रद्द ठरवून
त्यांना सहा वर्षे निवडणूक लढवता येणार नाही असा निकाल दिला. आणि इथे खरी ठिणगी
पेटली...</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif"> </span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">यावर मात करायची तर घटना बाजूला सारणे हा एकमेव उपाय इंदिरा
गांधींसमोर होता. २५ जूनला इंदिराबाईंनी देशात अंतर्गत आणीबाणी लागू करून
नागरिकांचे मुलभूत अधिकार गोठवले आणि जे.पींसह मोरारजी देसाई</span></span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">जगजीवनराम</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">चंद्रशेखर</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">धारिया
हे लोकशाहीचे सारे विरोधक तुरुंगात डांबले. स्वातंत्र्य</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">समता</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">न्याय</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">लोकशाही
आणि नीतिधर्म ही सगळी मुल्ये एका बाजूला आणि हुकुमशाही</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">सत्ता</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">नागरी
अधिकारांचे दमन व इंदिरा गांधींची एकाधिकारशाही दुसऱ्या बाजूला होती. देशाने व
सर्व भारतीय जनतेने आपली बाजू निश्चित केली होती. आता यशवंतरावांना यातील एक बाजू
निवडायची होती. हा क्षण यशवंतरावांच्या परीक्षेचा होता.यशवंतराव मूल्यनिष्ठतेचा
आग्रह धरणारे नेते असल्याने त्यांच्या भूमिकेकडे सर्वांचे डोळे लागले होते.</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
... <span lang="HI">यशवंतरावांनी इंदिरा गांधींची बाजू घेतली.</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">आणि इथे यशवंतरावांचा मूल्यांशी असलेला संबंध संपला. यानंतर सत्तेला
चिकटून राहणारा व फक्त पोपटपंची किंवा हांजी हांजी करणारा नेता अशी प्रतिमा
त्यांना कायमची चिकटली. यात त्यांनी खूप काही गमावले. नंतरच्या काळात ते सत्तेत राहिले</span></span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">मोठी
पदे त्यांच्या वाट्याला आली</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">ते देशाचे उपपंतप्रधानही झाले...पण ते पूर्वीचे यशवंतराव
राहिले नव्हते. अनुयायांच्या मनात व जनतेच्या दृष्टिकोनात त्यांची प्रतिमा लहान व
दयनीय होऊन ढासळली होती.</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">यशवंतरावांना त्यांनी मोजलेल्या या किमतीचे मोल कळत होते पण</span>,<span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">ज्या पक्षात हयात घालविली
त्यासोबत ते शेवटपर्यंत निष्ठावंत राहिले. तडजोडवादी</span>,<span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">पडखाऊ</span>,<span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">लाचार असली सगळी विशेषणे
त्यांनी या काळात अंगावर घेतली. हा माणूस आपल्याला सोडून जाणार</span><span class="apple-converted-space"> </span><span lang="HI">नाही याची खात्री
पटल्यानंतर इंदिरा गांधी आणि दिल्लीतल्या इतर पुढाऱ्यानीही त्यांना गृहीत धरायला
सुरुवात केली. आपले निर्णय त्यांना सांगायचे व त्यांची त्या निर्णयांना संमती
असणारच असे समजायचे असाच प्रकार पुढे चालू राहिला.या काळात महाराष्ट्रातील
राजकारणही त्यांच्या हातून सुटत गेले व ते तसे सुटत राहील अशाच कारवाया दिल्लीतून
चालू ठेवल्या गेल्या. नाईकांनंतर म्हणूनच मुख्यमंत्री म्हणून शंकरराव चव्हाणांना
दिल्लीच्या वरदह्स्ताने आणण्यात आले. नंतरच्या काळातही शरद पवारांनी जेव्हा
राज्यात वसंतदादांविरुद्ध बंड पुकारून त्यांना पायऊतार व्हायला लावले व जनता
पक्षाच्या मदतीने मुख्यमंत्रीपदाची सुत्रे हाती घेतली तेव्हा "आपण हे
यशवंतरावांच्या सल्यानुसारच करत असल्याचे" चित्र काहीएक न बोलता त्यांनी उभे
केले. यशवंतरावांची अडचण ही की पवारांच्या त्या काँग्रेस सोडण्याच्या काळात
काँग्रेस पक्षाचे राष्ट्रीय अध्यक्षपद त्यांच्याकडेच होते. स्वाभाविकच</span></span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">तुम्ही
पक्षाध्यक्षपदावर असताना तुम्हीच वाढवून मोठा केलेला कार्यकर्ता पक्षाबाहेर पडतोच
कसा</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">असा संशयचिन्हांकित प्रश्न त्यांना विचारला गेला.त्यांच्या
जवळ त्याचे खरे उत्तर होते</span><span face="Utsaah, sans-serif">;<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">पण् त्यावर</span><span class="apple-converted-space"><span face="Utsaah, sans-serif"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif">'</span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">दिल्ली</span><span face="Utsaah, sans-serif">'</span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">चा विश्वास
बसणार नव्हता आणि ज्यांनी त्यांना न विचारता पक्षाविरूद्ध बंड केले होते
त्यांच्याशी आपले सर्व संबंध तोडून टाकणे हा यशवंतरावांचा स्वभाव नव्हता. परिणामी</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">महाराष्ट्र
हातात नाही आणि दिल्लीत विश्वास नाही अशा अघांतरी अवस्थेत ह्या थोर नेत्याचे
राजकारण जाऊन पोहोचले. विचारवंत</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">पत्रकार आणि तत्त्वनिष्ठ म्हणवणाऱ्यानी आणीबाणीच्या काळातच
त्यांना आपल्या विचारातून वजा केले होते. सारेच विरोधात वा संशयाने पाहणारे आणि
विश्वासाने जोडलेली माणसे आपली न राहिलेली अशी एकाकी</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">विचित्र
व प्रचंड दयनीय अवस्था त्यांच्या वाट्याला आली होती.</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">चरणसिंगांच्या मंत्रिमंडळात ते उपपंतप्रधान होते</span></span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">पण
ते पद इंदिरा गांधींनी एक खेळी म्हणून त्यांना घ्यायला लावले होते. चरणसिंग
सरकारवर विश्वास दर्शवण्याची वेळ आली तेव्हा त्याला दिलेला पाठिंबा इंदिरा
गांधींनी काढून घेतला. त्यात यशवंतरावांचे उपपंतप्रधानही गेले. १९८० च्या
निवडणुकीत</span><span face="Utsaah, sans-serif"> <span lang="HI">इंदिरा गांधींच्या
नेतृत्वातल्या काँग्रेसने स्वबळावर सत्ता हस्तगत केली. पण त्याचबरोबर काँग्रेस व
इंदिरा गांधींना यशवंतरावांचा असलेला उरलासुरला उपयोगही संपला. त्यानंतरचा काळ
यशवंतरावांनी नुसती वाट पाहण्यात काढला. पंतप्रधानांचे बोलावणे आले तर जायचे</span></span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">विचारलेला
सल्ला द्यायचा आणि परत आपल्या एकांतात गढायचे. याच काळात वेणूताईंच्या निधनाने
त्यांना जवळपास मृतवतच केले. अशा अवस्थेतच त्यांना हॉस्पीटलमध्ये दाखल करावे
लागले. ज्या माणसाने महाराष्ट्राची सर्वार्थाने सर्व क्षेत्रांतील पायाभरणी केली</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">महाराष्ट्राच्या
भावी वाटचालीची दिशा निश्चित केली</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">त्या
यशवंतरावांजवळ त्यांच्या अखेरच्या काळात कोणीही नव्हते. त्यांच्या अखेरच्या
दिवसांत महाराष्ट्रातला एकही नेता त्यांना बघायला अथवा भेटायला गेला नाही. तशाच
अवस्थेत त्यांचा मृत्यू झाला. या महान माणसाचा असा शेवट ही एक दुर्दैवी शोकांतिका
आहे.</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">यशवंतरावांच्या अशा शोकांतिकेची मीमांसा कशी करता येईल</span></span><span face="Utsaah, sans-serif">?<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">त्यांची
अतिरिक्त पक्षनिष्ठा त्यांच्या पडझडीला कारण ठरली म्हणणार की त्यांनी आपली म्हणून
जवळ केलेल्या माणसांनी त्यांचा केलेला विश्वासघात या साऱ्याला कारणीभूत ठरवणार</span><span face="Utsaah, sans-serif">?<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">प्रत्येकाची
या प्रश्नांची उत्तरे वेगवेगळी असतील. इथं मग काहीजण यशवंतरावांनादेखील दोष देतील
पण एक गोष्ट इथे मात्र लक्षात ठेवावी लागेल की महाराष्ट्राचे मुख्यमंत्रीपद
चारवेळा व केंद्रातील चार महत्वाची मंत्रीपदे भूषविलेल्या आणि अखेर उपपंतप्रधानपदासारख्या
मोठ्या पदावर राहिलेल्या या माणसाने दिल्लीत स्वतःचे घर बांधले नाही की
पुण्यामुंबईसारख्या एखाद्या शहरात एखादा फ्लॅट घेतला नाही. डझनांनी साखर कारखाने
उभारणाऱ्या या नेत्याच्या नावावर एक एकरही जमीन नव्हती. महाराष्ट्राच्या उभारणीची
पायाभरणी करणारा आणि आपल्या असामान्य कर्तृत्वाच्या जोरावर महाराष्ट्राला त्याची
नवी ओळख मिळवून देणारा लोकमान्यांच्या नंतर हा महाराष्ट्रातला हे एकमेव महानेता
होता</span><span face="Utsaah, sans-serif">,<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">हे महाराष्ट्राला कधी विसरता येणार नाही.</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif"> </span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif"> <span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif">(<span lang="MR">समाप्त)</span> <o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR">संदर्भ: लोकराज्य </span><span face="Utsaah, sans-serif">, <span lang="MR">मार्च २०१२.</span><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span face="Utsaah, sans-serif" style="font-family: trebuchet;"> <span class="apple-converted-space"> </span><o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<span style="font-family: trebuchet;"><br />
</span><div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana, sans-serif;">
<br /></div>
</div>
</div>
प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-63447711785988422592012-06-28T12:50:00.004+05:302023-02-02T01:02:37.481+05:30यशवंतराव.. (भाग १)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif"> <span class="apple-converted-space"><b> </b></span></span><b><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="color: red;">२०१२-१३ हे
यशवंतराव चव्हाणांचं जन्मशताब्दी वर्ष आहे. त्यानिमित्ताने हिमालयाएवढं उत्तुंग
कर्तृत्व असणाऱ्या या मराठी माणसाबद्दल...</span></b><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">यशवंतरावांवर लेख लिहायला सुरुवात केली तेव्हा या लेखाला शीर्षक
म्हणून कोणतं नाव शोभेल याची चाचपणी मनातल्या मनात करू लागलो. मग एकापेक्षा एक सरस
अशी विशेषणं यशवंतरावांसाठी सुचू लागली. महाराष्ट्राचा महानेता</span>, <span lang="HI">अस्सल साहित्यरसिक</span>, <span lang="HI">कृष्णाकाठचा सह्यकडा</span>, <span lang="HI">युगपुरुष</span>, <span lang="HI">हिमालयाची ढाल</span>, <span lang="HI">किर्तीवंत
वगैरे</span>, <span lang="HI">वगैरे. पण कोणत्याच शीर्षकावर एकमत होईना. मग ठरवलं
की आधी अख्खा लेख लिहून काढायचा व शेवटी त्यातलं समर्पक विशेषण शीर्षकासाठी
निवडायचं. दररोज थोडं-थोडं वाचन जवळपास पंधराएक दिवस करत होतो. या पंधरा दिवसांत
हळूहळू यशवंतराव उलगडू लागले आणि मग क़ळत गेलं की यशवंतरावांचं व्यक्तिमत्त्वच एवढं
व्यामिश्र व विविधांगी पैलूंच होतं की त्यांना कोणत्याही एका विशेषणानं संबोधणं हा
त्यांच्या बहुपेडी व समृद्ध व्यक्तिमत्त्वावर एक प्रकारे अन्यायच ठरला असता. काल
एकदाचा लेख लिहून पूर्ण झाला. उरली ती कागदावर थोडीशी जागा नि मनात यशवंतराव...</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">आधुनिक महाराष्ट्राचे शिल्पकार म्हणून ज्यांचा सार्थ गौरव केला जातो</span>,
<span lang="HI">ते महाराष्ट्राचे पहिले मुख्यमंत्री स्व.यशवंतराव चव्हाण हे
सर्वाथाने लोकोत्तर लोकनेता होते. समतोल राजकारणी</span>, <span lang="HI">कुशल
मुत्सद्दी</span>, <span lang="HI">व्यवहारचतुर</span>, <span lang="HI">कुशल प्रशासक</span>,
<span lang="HI">अफाट लोकसंग्राहक</span>, <span lang="HI">साहित्यिक व साहित्यप्रेमी</span>,
<span lang="HI">उत्तम वक्ता</span>, <span lang="HI">कलारसिक</span>, <span lang="HI">तत्वचिंतक</span>,
<span lang="HI">कुटुंबवत्सल अशा विविध पैलूंनी त्यांचे व्यक्तिमत्त्व समृद्ध होतं.
यापैकी कोणत्याही एका पैलूवर भरपूर लेखन केलं जाऊ शकतंय. इतिहासात त्यांची ओळख ते
महाराष्ट्राचे पहिले मुख्यमंत्री आणि केंद्रात संरक्षण</span>, <span lang="HI">परराष्ट्र</span>,
<span lang="HI">गृह</span>, <span lang="HI">अर्थ इ. महत्वाच्या खात्यांसह देशाचं
उपपंतप्रधानपद भूषवणार यशवंतराव हे पहिलं मराठी व्यक्तिमत्व होते म्हणून जरी असली
तरी महाराष्ट्राला यशवंतरावांचं खरं आकर्षण </span>'<span lang="HI">हिमालयाच्या
मदतीसाठी सह्याद्री धावला</span>' <span lang="HI">या पार्श्वभूमीमुळे आहे. संयुक्त
महाराष्ट्राचा मंगल कलश यशवंतरावांनी आणला किंवा</span> <span lang="HI">आणला
नाही असे दोन मतप्रवाह महाराष्ट्रात प्रचलित आहेत. खरंतर यशवंतराव हे
सुरुवातीपासून संयुक्त महाराष्ट्रवादी होते पण ते कट्टर नेहरूनिष्ठ असल्याने नंतर
त्यांनी संयुक्त महाराष्ट्राच्या भूमिकेपासून फारकत घेतली. यामुळे त्यांच्यावर
प्रचंड टीका झाली. पण फक्त एवढ्या एका बाबीमुळे यशवंतरावांचे हिमालयएवढे कर्तृत्व
डोळ्यांआड करता येत नाही.</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">स्वातंत्र्यानंतर देशाला तसेच महाराष्ट्राला फक्त कायदा व
सुव्यवस्था या स्वरूपाच्या प्रशासनाची गरज नसून</span>, <span lang="HI">विकासाभिमुख
प्रशासानाची गरज आहे हे ओळखून यशवंतरावांनी महाराष्ट्रात त्याची यशस्वी अंमलबजावणी
करून दाखवली. महाराष्ट्राच्या कृषी व औद्योगिक धोरणांचा पाया त्यांनी १९६०च्या
दशकात घातला व त्यामध्ये कृषी व औद्योगिक वाढ परस्परांना पूरक व पोषक ठरेल हे
सूत्र त्यांनी ठेवले होते. डॉ.धनंजयराव गाडगीळांसारख्या महान अर्थतज्ञाला बरोबर
घेऊन सहकारी तत्वावर महाराष्ट्राच्या ग्रामीण अर्थव्यवस्थेची वीट रोवली. महाराष्ट्राच्या
आर्थिक व औद्योगिक व्यवस्थापनाची घडी नीट बसावी यासाठी आर्थिक व्यवस्थापन जाणणारे
कुशल मनुष्यबळ आवश्यक आहे हे यशवंतरावांनी जाणले होते. म्हणूनच त्यांनी त्यावेळी
स.गो. बर्व्यांसारख्या अर्थतज्ञ व सनदी अधिकार्यांना महाराष्ट्राच्या मंत्रीमंडळात
नुसते समाविष्ट करून घेतले नव्हते तर अशा तज्ञ व्यक्तींना निर्णयाचे पुरेसे
स्वातंत्र्य दिले. हा आर्थिक विकास होत असताना तो फक्त पुण्या-मुंबईतच केंद्रीभूत
होऊ नये तर महाराष्ट्रात सर्वत्र पसरावा असे धोरण ठेवले. म्हणूनच त्यांनी ठाणे</span>,
<span lang="HI">पनवेल</span>, <span lang="HI">कोल्हापूर</span>, <span lang="HI">औरंगाबाद्</span>,
<span lang="HI">नागपूर</span>, <span lang="HI">नाशिक इत्यादी ठिकाणी कारखानदारी
वाढवली. यशवंतरावांनी फक्त सहकारी साखर कारखानेच नव्हेत तर खरेदी-विक्री</span>, <span lang="HI">दूध संघ</span>, <span lang="HI">प्रक्रिया संघ</span>, <span lang="HI">ग्राहकांचे
संघ</span>, <span lang="HI">प्राथमिक सोसायट्या व सहकारी बॅंकांची स्थापना व्हावी
यासाठी प्रयत्न केले. या चळवळीत मग विठ्ठलराव विखे-पाटील</span>, <span lang="HI">डॉ.धनंजयराव
गाडगीळ</span>, <span lang="HI">वैकुंठभाई मेहता</span>, <span lang="HI">वसंतदादा
पाटील यांसारखे अनेकजण होते. यामुळे सरकारेतर नविन सत्ताकेंद्रे वाढत गेली.
त्यातल्या सत्ताकारण व अर्थकारणामुळे लोकशाही प्रक्रिया पसरत जाण्यास मदत झाली. या
सर्व प्रक्रियेत यशवंतरावांनी समाजातील सर्व घटकांना- विविध जातीपातीच्या लोकांना
सहभागी करून एक सर्वसमावेशक बेरजेचे राजकारण केले.</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">यशवंतराव चव्हाण म्हणजे साहित्य</span>, <span lang="HI">संगीत व कला
यांचा संगम होता. केंद्रात असताना रात्री काम संपल्यावर ते फिल्म फेस्टिव्हलला
जाऊन विदेशी चित्रपट बघत. इंग्रजी- मराठी वृत्तपत्रांची ग्रंथसमीक्षणे वाचून
मुंबई-दिल्लीतून महिन्याला १५-२० पुस्तके खरेदी करत असत. तर्कतीर्थ
लक्ष्मणशास्त्री जोशी</span>, <span lang="HI">गोवर्धन पारीख</span>, <span lang="HI">गोविंद
तळवलकर प्रभृतींशी ग्रंथविषयक चर्चा करीत असत. यशवंतराव प्रचंड साहित्यवेडे होते.
अनेकविध क्षेत्रांतील पुस्तके त्यांनी वाचली होती. शरद पवारांनीही आपल्या या
राजकीय गुरुच्या पुस्तकप्रेमाच्या आठवणी जागवल्या आहेत. पु.ल. देशपांडेंशी त्यांची
घनिष्ठ मैत्री होती आणि पु.लं.चे वक्तृत्व ऐकताना यशवंतराव पोट धरून हसल्याच्या
आठवणी जेष्ठ पत्रकार हेमंत देसाईंनी सांगितल्या आहेत. पु.लं</span>, <span lang="HI">गदिमा</span>, <span lang="HI">पु.भा.भावे</span>, <span lang="HI">वसंत
कानेटकर</span>, <span lang="HI">वसंत सबनीस</span>, <span lang="HI">बा.भ. बोरकर</span>,
<span lang="HI">पाडगांवकर</span>, <span lang="HI">कवी अनिल</span>, <span lang="HI">रणजीत
देसाई</span>, <span lang="HI">ना.धों. आदी सारस्वतांशी त्यांचे स्नेहानुबंध होते. </span>'<span lang="HI">कृष्णाकाठ</span>' <span lang="HI">हे त्यांचं आत्मचरित्र त्यांच्यातली ही
साहित्यरसिकता अधोरेखित करते.</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif"> </span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span lang="HI">सामान्य माणूस हा यशवंतरावांच्या राजकारण व समाजकारणाचा केंद्रबिंदू
होता. यशवंतराव माणूसवेडे होते. यशवंतरावांचे व्यक्तिमत्व अस्सल ग्रामीण बाजाचे
होते पण आचार-विचाराने ते पुरोगामी</span>, <span lang="HI">सुसंकृत व संवेदनशील
असल्यानेच त्यांची नाळ सामान्य माणसासाएवढीच लोककला कलावंत</span>, <span lang="HI">कुस्तीपटू</span>,
<span lang="HI">शास्त्रीय गायक</span>, <span lang="HI">पत्रकार</span>, <span lang="HI">चित्रपट-नाटक कलावंत</span>, <span lang="HI">साहित्यिक</span>, <span lang="HI">विचारवंत व बुद्धीवादी वर्ग यांच्याबरोबरही जोडली गेली होती. यशवंतराव
साहित्यिक</span>, <span lang="HI">विचारवंत</span>, <span lang="HI">पत्रकार</span>, <span lang="HI">कलावंतांसहित सर्वांनाच आपले वाटायचे म्हणूनच ह्या लेखकवर्गाने
यशवंतरावांवर भरपूर लेखन केले. कवी राजा मंगसुळीकर व गदिमांनी त्यांच्यावर कविता
केल्या होत्या. त्या इथे देतोय.</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br />
<span lang="MR">हिमालयावर येत घाला</span> <span class="apple-converted-space"> </span><br />
<span lang="MR">सह्यगिरी हा धाऊन गेला</span><br />
<span lang="MR">मराठमोळ्या पराक्रमाने</span><span class="apple-converted-space"> </span><br />
<span lang="MR">दिला दिलासा इतिहासाला</span><br />
<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="MR">या मातीच्या कणाकणातून</span><span face="Utsaah, sans-serif"><br />
<span lang="MR">तुझ्या स्फूर्तीची फुलतील सुमने</span><br />
<span lang="MR">जोवर भाषा असे मराठी</span><br />
'<span lang="MR">यशवंताची</span>' <span lang="MR">घुमतील कवने</span><span class="apple-converted-space"> </span><br />
<br />
- <span lang="MR">राजा मंगसुळीकर</span><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><b><span face=""Utsaah","sans-serif"" lang="MR" style="color: purple;">प्रियतम यशवंता</span></b><span face=""Utsaah","sans-serif"" style="color: purple;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">कोटि
मुखानी आशिर्वच दे</span><span face="Utsaah, sans-serif">, <span lang="HI">महाराष्ट्र माता</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">औक्षवंत
व्हा</span><span face="Utsaah, sans-serif">, <span lang="HI">विजयवंत व्हा</span>, <span lang="HI">प्रियतम यशवंता</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">तुमच्या
लेखी नगरी नगरी देवराष्ट्र होई</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">घरांघरातून
उभ्या ठाकल्या विठाबाई</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">'<span lang="HI">स्वति</span>' <span lang="HI">वांछितो जनपुरूषोत्तम</span>, <span lang="HI">उंचावून
शतां...</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">सह्याद्रीच्या
शिखरी उठती स्वांयभव नाद</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">सातपुड्याच्या
कड्यात घुमती त्याचे पडसाद</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">'<span lang="HI">अजातशत्रु</span>'<span lang="HI">आज लाभला अम्हा राष्ट्रनेता...</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">शिवस्मृतीची
शाल अर्पिती लोक लोकमान्या</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">टिळकपणाचा
तिलक लाविती तुम्हा नागकन्या</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">प्रतिपच्चंद्रापरी
वाढू द्या अशीच जयगाथा...</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
<span class="apple-converted-space"> </span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">लोकशाहीचे
तुम्ही पेशवे</span><span face="Utsaah, sans-serif">, <span lang="HI">सेवेचे स्वामी</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">तुमच्या
मागे राहो जनता नित्य पुरोगामी</span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif" lang="HI">समर्थ
होवो महाराष्ट्र हा</span><span face="Utsaah, sans-serif">, <span lang="HI">भारत भू-त्राता..</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><span face="Utsaah, sans-serif">
- <span lang="HI">ग.दि. माडगूळकर.</span></span><span face="Utsaah, sans-serif"><o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"> <span class="apple-converted-space"> </span><span lang="MR">क्रमश:</span><o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br />
<span lang="MR">संदर्भ: लोकराज्य मार्च २०१२.</span><br />
<br />
(<span lang="MR">वरील लेख हा लोकराज्यमधील कोणत्याही लेखाचं पुनर्लेखन नसून लेखकाने
</span>'<span lang="MR">लोकराज्य</span>' <span lang="MR">या महाराष्ट्र शासनाच्या
मासिकाच्या काही लेखांतील संदर्भ वापरले आहेत.)</span> <o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0in;">
<span style="font-family: trebuchet;"><br /></span></div>
<span style="font-family: trebuchet;"><br />
</span><div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana, sans-serif;">
<br /></div>
</div>
</div>
प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-87625093785112130912012-06-17T19:27:00.000+05:302012-06-17T19:27:17.182+05:30मुक्तायन:'बारसं ब्लॉगचं'<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span> </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span><span> </span>Prathamesh's Blog </span><span>या</span><span> </span><span>नावाने</span><span> </span><span>सुरू</span><span> </span><span>असलेला</span><span> </span><span>माझा</span><span> </span><span>ब्लॉग</span><span> </span><span>आता</span><span> '</span><span>मुक्तायन</span><span>' </span><span>या</span><span> </span><span>नव्या</span><span> </span><span>नावाने</span><span> </span><span>कात</span><span> </span><span>टाकतोय</span><span>. </span><span>या</span><span> </span><span>ब्लॉगपोस्टचं</span><span> </span><span>शीर्षक</span><span> </span><span>जरी</span><span> '</span><span>बारसं</span><span> </span><span>ब्लॉगचं</span><span>' </span><span>असलं</span><span> </span><span>तरी</span><span> </span><span>हे</span><span> </span><span>बारसं</span><span> </span><span>नाहीये</span><span>. </span><span>एखाद्या</span><span> </span><span>नवजात</span><span> </span><span>शिशूच्या</span><span> </span><span>नामकरणासारखं</span><span> </span><span>नव्या</span><span> </span><span>ब्लॉगच्या</span><span> </span><span>नामकरणाला</span><span> </span><span>बारसं</span><span> </span><span>उल्लेखणं</span><span> </span><span>यथार्थ</span><span> </span><span>ठरलं</span><span> </span><span>असतं</span><span>. </span><span>त्यामुळेच</span><span> </span><span>दोन</span><span> </span><span>वर्षे</span><span> </span><span>पूर्ण</span><span> </span><span>केल्यानंतर</span><span> </span><span>होणार्या</span><span> </span><span>बदलाला</span><span> </span><span>बारसं</span><span> </span><span>कसं</span><span> </span><span>म्हणता</span><span>, </span><span>असा</span><span> </span><span>आक्षेप</span><span> </span><span>जर</span><span> </span><span>कुणी</span><span> </span><span>घेत</span><span> </span><span>असेल</span><span> </span><span>तर</span><span> </span><span>त्यात</span><span> </span><span>नक्कीच</span><span> </span><span>तथ्य</span><span> </span><span>आहे</span><span>. </span><span>ब्लॉगचं</span><span> </span><span>नवं</span><span> </span><span>नामकरण</span><span> </span><span>असंही</span><span> </span><span>शीर्षक</span><span> </span><span>योग्य</span><span> </span><span>ठरलं</span><span> </span><span>असत</span><span> </span><span>पण</span><span> </span><span>बारसं</span><span> </span><span>म्हणण्यामागे</span><span> </span><span>थोडा</span><span> </span><span>वेगळा</span><span> </span><span>विचार</span><span> </span><span>आहे</span><span>. </span><span>घरात</span><span> </span><span>होणारा</span><span> </span><span>बारशाचा</span><span> </span><span>सोहळा</span><span> </span><span>हा</span><span> </span><span>आनंददायी</span><span> </span><span>असतो</span><span>. </span><span>खचितच</span><span> </span><span>ब्लॉगच्या</span><span> </span><span>नामकरणाचा</span><span> </span><span>क्षणही</span><span> </span><span>मग</span><span> </span><span>ते</span><span> </span><span>दोन</span><span> </span><span>वर्षानंतर</span><span> </span><span>का</span><span> </span><span>असेना</span><span>, </span><span>तेवढाच</span><span> </span><span>आनंद</span><span> </span><span>ब्लॉग</span><span> </span><span>व</span><span> </span><span>ब्लॉगलेखकाच्या</span><span> </span><span>आयुष्यात</span><span> </span><span>घेऊन</span><span> </span><span>येतो</span><span>. </span><span>अर्थातच</span><span> </span><span>हा</span><span> </span><span>बदल</span><span> </span><span>फक्त</span><span> </span><span>नावापुरता</span><span> </span><span>आहे</span><span>, </span><span>विषय</span><span> </span><span>अथवा</span><span> </span><span>लेखनातला</span><span> </span><span>नाही</span><span>.</span><span>ब्लॉग</span><span> </span><span>सुरू</span><span> </span><span>करून</span><span> </span><span>तशी</span><span> </span><span>आता</span><span> </span><span>दोन</span><span> </span><span>वर्षे</span><span> </span><span>झालेली</span><span> </span><span>आहेत्</span><span> </span><span>सुरुवातीला</span><span> </span><span>काहीच</span><span> </span><span>माहित</span><span> </span><span>नव्हतं</span><span>- </span><span>ब्लॉग</span><span> </span><span>कसा</span><span> </span><span>असतो</span><span>, </span><span>काय</span><span> </span><span>लिहायचं</span><span> </span><span>असतं</span><span>. </span><span>नंतर</span><span> </span><span>मग</span><span> </span><span>इतरांचे</span><span> </span><span>ब्लॉग्ज</span><span> </span><span>वाचता</span><span> </span><span>वाचता</span><span> </span><span>ते</span><span> </span><span>कळू</span><span> </span><span>लागलं</span><span>. </span><span>मग</span><span> </span><span>हळूहळू</span><span> </span><span>एकेक</span><span> </span><span>करत</span><span> </span><span>ब्लॉग्ज</span><span> </span><span>लिहायला</span><span> </span><span>घेतले</span><span>. </span><span>सुरुवातीचे</span><span> </span><span>ब्लॉग्ज</span><span> </span><span>काहीसे</span><span> </span><span>आत्मकेंद्री</span><span> </span><span>होते</span><span>. </span><span>अर्थात</span><span> </span><span>सुरुवातीला</span><span> </span><span>काही</span><span> </span><span>प्रमाणात</span><span> </span><span>ते</span><span> </span><span>तसे</span><span> </span><span>असतातच</span><span> </span><span>असं</span><span> </span><span>मला</span><span> </span><span>वाटतंय</span><span>. </span><span>कारण</span><span> </span><span>प्रारंभी</span><span> '</span><span>स्व</span><span>'</span><span>मधून</span><span> </span><span>बाहेर</span><span> </span><span>पडल्यशिवाय</span><span> </span><span>तुम्ही</span><span> </span><span>इतरत्र</span><span> </span><span>दृष्टीक्षेप</span><span> </span><span>टाकू</span><span> </span><span>शकत</span><span> </span><span>नाही</span><span>.</span><span>लेखनाबाबतही</span><span> </span><span>तसंच</span><span> </span><span>आहे</span><span>. </span><span>त्यामूळे</span><span> </span><span>सुरुवातीचं</span><span> </span><span>लेखन</span><span> </span><span>स्व</span><span>' </span><span>मध्ये</span><span> </span><span>घुटमळलेलं</span><span> </span><span>असणं</span><span> </span><span>साहजिकच</span><span> </span><span>आहे</span><span>. </span><span>इतर</span><span> </span><span>ब्लॉगमित्रांचे</span><span> </span><span>ब्लॉग्ज</span><span> </span><span>वाचल्यावर</span><span> </span><span>मग</span><span> </span><span>लेखनाचे</span><span> </span><span>वेगेळे</span><span> </span><span>विषयदेखील</span><span> </span><span>सुचत</span><span> </span><span>गेले</span><span>. </span><span>हळूहळू</span><span> </span><span>मग</span><span> </span><span>वाचनाबरोबर</span><span> </span><span>लेखनाच्याही</span><span> </span><span>कक्षा</span><span> </span><span>रुंदावत</span><span> </span><span>गेल्या</span><span>, </span><span>लेखनात</span><span> </span><span>प्रगल्भता</span><span> </span><span>यायला</span><span> </span><span>लागली</span><span>. </span><span>मागे</span><span> </span><span>वळून</span><span> </span><span>पाहताना</span><span> </span><span>आता</span><span> </span><span>हे</span><span> </span><span>प्रकर्षाने</span><span> </span><span>जाणवतंय</span><span>. </span><span>ब्लॉगचं</span><span> </span><span>नवं</span><span> </span><span>नाव</span><span> '</span><span>मुक्तायन</span><span>' </span><span>हे</span><span> </span><span>मला</span><span> </span><span>सुचलेलं</span><span> </span><span>नाही</span><span>. </span><span>घरातलं</span><span> </span><span>माझ</span><span> </span><span>छोटेखानी</span><span> </span><span>ग्रंथालय</span><span> </span><span>नीट</span><span> </span><span>लावत</span><span> </span><span>असताना</span><span> </span><span>पाच</span><span>-</span><span>सहा</span><span> </span><span>वर्षांपुर्वीचं</span><span> '</span><span>चतुरा</span><span>' </span><span>हे</span><span> </span><span>तेव्हाच्या</span><span> </span><span>लोकसत्ताचं</span><span> </span><span>मासिक</span><span> </span><span>सापडलं</span><span>. </span><span>सहजंच</span><span> </span><span>चाळलं</span><span>. </span><span>मुक्तायन</span><span> </span><span>या</span><span> </span><span>नावासकट</span><span> </span><span>त्याचं</span><span> </span><span>परिपूर्ण</span><span> </span><span>वर्णन</span><span> (वर उल्लेखलेलं- जगण्याचा अर्थ...) </span><span>तिथंच</span><span> </span><span>सापडलं</span><span>. त्याबद्दल लोकसत्ताचे अनेक आभार. </span><span>विषयांच्या</span><span> </span><span>अनेक</span><span> </span><span>अंगांना</span><span> </span><span>स्पर्श</span><span> </span><span>करत</span><span> </span><span>असतानाच</span><span> </span><span>कुठंही</span><span> </span><span>मुक्तपणे</span><span> </span><span>विहरणार्या</span><span> </span><span>ब्लॉगला</span><span> </span><span>हे</span><span> </span><span>नाव</span><span> </span><span>अगदी</span><span> </span><span>पक्क</span><span> </span><span>वाटतं</span><span>. </span><span>विशीतल्या</span><span> </span><span>एखाद्या</span><span> </span><span>पोरा</span><span>-</span><span>पोरीप्रमाणे</span><span> </span><span>न</span><span> </span><span>विचार</span><span> </span><span>करता</span><span> </span><span>प्रेमात</span><span> </span><span>पडावं</span><span> </span><span>तसं</span><span> </span><span>मी</span><span> '</span><span>मुक्तायन</span><span>' </span><span>या</span><span> </span><span>नावाच्या</span><span> </span><span>प्रेमात</span><span> </span><span>पडलो</span><span> </span><span>आणि</span><span> </span><span>ब्लॉगसाठी</span><span> </span><span>मला</span><span> </span><span>हे</span><span> </span><span>नवं</span><span> </span><span>नाव</span><span> </span><span>सापडलं</span><span>.<span> </span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span><span> </span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span><span> </span></span><span>मध्य़ंतरीचा दोन-तीन महिन्यांचा कालावधी
</span><span>वैयक्तिक पातळीवर काही </span><span>संक्रमणाचा होता. त्याचा प्रत्यक्ष-अप्रत्यक्ष परिणाम ब्लॉगलेखनावर
झाला. परिणामी जागृती मालिकेत खंड पडला व वाचकांची लय तुटली. अर्थातच ही अशी अनैच्छिक
लेखनविश्रांती सुखावह नव्हतीच. म्हणूनच पुनर्लेखन करताना काही बदलांसह परतणं हे खचितच
आनंददायी आहे. जागृती मालिकेतील राहिलेल्या लेखांचं लेखन सुरू आहे. मात्र, त्यांचं
प्रकाशन उशिरा पण एकाचवेळी करेन. जागृती यात्रेतील अनुभव शब्दबद्ध करत असताना मध्यंतरी
एका महिन्यात किमान पाच ब्लॉग्ज तरी लिहित होतो. ते डेडलाइनअगोदर टारगेट संपवण्यासारखं
होतं. मात्र त्याचा परिणाम लेखनाच्या दर्जावर झाला. त्यामुळे</span><span> </span><span>जागृतीमालिकेतील
सुरुवातीचे काही लेख वगळता इतर लेखांमध्ये 'बेस्ट' देऊ शकलो नाही याची खंत अजूनही मनात
आहेच.</span><span> </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span><span> </span></span><span>ब्लॉगमध्ये वेगवेगळे विषय हाताळत असताना
लेखनाचा दर्जाही उत्तम राखणं हे सुद्धा एक मोठं आव्हान ब्लॉगलेखकासमोर असतं. आतादेखील
नेहमीची दैनंदिन कामे व इतर जबाबदार्यांमधून वेळ काढणं अनेकदा इच्छा असूनही जमत नाही
त्यात मनात अनेक विषय रेंगाळत असतानाही ते कागदावर उतरवण्याच्या आळसामुळे ब्लॉग प्रकाशित
व्हायला दिरंगाई होते. तरीसुद्धा प्रत्येक ब्लॉग प्रकाशित करताना वाचन, चिंतन व लेखनाला
दिलेला वेळ कारणीभूत ठरतो आहे, याचा विशेष आनंद होत असतोच यशवंतराव चव्हाणांच्या जन्मशताब्दी
वर्षानिमित्त त्यांच्यावर लेख लिहिण्याची सूप्त मनिषा बरेच दिवस मी बाळगून आहे. त्याचप्रमाणे
सुरेश भटांच्या कविता, पाऊस व पत्रलेखन ह्या हळव्या विषयांचं 'मुक्तायन' मांडायचं आहे
तर दुर्गाबाईंवर राहिलेले ब्लॉग्ज, वर्तमान अवस्थेतून जाणारं मराठी साहित्य व आर्थिक
बदलांबरोबर होणारं सामाजिक संक्रमण इत्यादी गोष्टींना पुढील प्रवासात लेखांकित करायचं
आहे. एकूनच, 'मुक्तायना'ची भावी वाटचाल नावाप्रमाणेच मुक्त असेल</span><span>. </span><span>वाचकमित्रांच्या
प्रेमामुळेच </span><span>Prathamesh's Blog </span><span>ला इथंपर्यंतचा प्रवास करता आला. इथून पुढचं 'मुक्तायन'
गातानाही आपल्या अशाच निर्व्याज प्रेमाची गरज पडणार आहे. आतपर्यंतचं चांगलं-वाईट सर्व
लेखन आपण सार्यांनी मोठ्या मनाने स्वीकारलं. इथून पुढेही हे प्रेम असंच राहो ही आपणा
सर्वांना नम्र विनंती.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana,sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-497668945097573272012-03-12T10:30:00.000+05:302023-09-12T10:31:58.206+05:30जागृती यात्रा भाग ११: हरितप्रदेशातून..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif;"><span style="font-size: small;"> </span></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> खिडकीतून बघताना चोहीकडे सगळं कसं हिरवंगार दिसत होतं. मनाने अलवारसा कौल दिला 'उत्तरप्रदेश' आलं. मुबलक पाणी, सुपिक मृदा आणि आपल्याकडे नसते तशी लांबसडक शेती - 'हरितप्रदेश' व्याख्येला या तीन गोष्टी पुरेशा आहेत. उत्तरप्रदेशात पूर्वांचल या नावाने प्रसिद्ध असणा<span id="TRN_1">ऱ्या</span> प्रादेशिक विभागातलं </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">देवरिया हे एक जिल्ह्याचं ठिकाण आहे. <span id="TRN_1">देवरियाची विशेष अशी काहीच ओळख नाही पण 'जागृती यात्रा' राबवणाऱ्या जागृती सेवा संस्थानचं </span>हे माहेरघर. देवरियापासून तासाभराच्या अंतरावर असलेलं 'बरपार' हे शशांक मणी (जागृतीचे संचालक) यांचं गाव. स्टेशनवर उतरताच
देवरियात 'जागृती'चं ढोल ताशांच्या गजरात जंगी स्वागत झालं. तिथून मग लगेच
आम्ही बरपारकडे पोहोचते झालो. अगोदर ठरल्याप्रमाणे 'बिझग्यान
वृक्ष' (Bizgyan Tree) या स्वाध्यायासाठी आम्हाला बरपार व आसपासची दोन-तीन
गावे पालथी घालायची होती. सर्व संघ मग एकत्र जमले. बिझग्यान ही
स्वाध्यायाबरोबरच एकमेकांमध्ये स्पर्धाही असल्याने प्रत्येक संघ आपापली
व्यूहरचना रचायच्या तयारीला लागला. गावे छोटी-छोटी व जवळ असल्याने एकदम तीन चार गावांचा पल्ला पार करणे सहज
शक्य होते. मग बरपारजवळच्याच चतुर्भुजपूर,पदरौना,कासिया व मोहद्दीपूर ही
चार गावे आमच्या संघाच्या वाटणीला आली. संघातील अनघा तोडलबागी,गरिमा
तिवारी,विनोद ननावरे आदी सदस्य झाडून कामाला लागले. गावकऱ्यांची मुलाखत
घेताना आम्ही मुद्दामहूनच वेगवेगळ्या वयोगटांतील,व्यवसायातील स्त्री-पुरुष
निवडले होते.</span><br />
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><br /></span><br />
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> जेमतेम २०० घरं असलेल्या या गावाला मग आम्ही शिक्षण, रोजगार, आरोग्य, स्त्री-पुरूष व जातीय (अ)समानता अशा अनेक निकषांवर तोलायचे प्रयत्न केले. त्यातून मग बरीचशी ठीकठाक व काहीशी धक्कादायक माहिती समोर आली.जातीपातींच्या समीकरणांवर उत्तरप्रदेशात निवडणुका कशा लढवल्या गेल्यात हे तर कालच्या निवडणुकीत सर्वांनी बघितलेच. पण ही जातीपातीची मुळे यूपीच्या छोट्या-छोट्या गावांत कशी घट्ट रुजली आहेत. हे आम्हांला तिथे कळाले; दुसरी गोष्ट म्हणजे उत्तरप्रदेशात अस्तित्वात असलेली पडदा पध्दत.</span><br />
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> </span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif;"><span style="font-size: small;"> ’पिछड्यां’मधल्या एखाद्या बाईला सात ते आठ मुलं असणं हे तिथं सहजी आढळण्यासारखं आहे. शिक्षणाची एकूणच सरळमिसळ स्थिती दिसून आली. तरी तरुणांमध्ये तंत्रशिक्षणाचा ओढा कमीच आहे.देवरिया,गोरखपूर अथवा तत्सम शहरांत काम करणाऱ्या युवकांना साधारणत: तीन ते चार हजार रुपये प्रतिमहिना वेतन मिळते पण महिन्याकाठी दहा ते बारा हजार रुपये कमवण्यासाठी दिल्ली,गाझियाबाद किंवा हैदराबादला जाणा</span><span style="font-size: small;">ऱ्या </span><span style="font-size: small;">युवकांची संख्या जास्त आहे असं तिथल्या २२ वर्षीय रविकर पटेल या पदवीधर तरुणाशी बोलल्यावर कळालं.फिरल्यानंतर आमची बिझग्यान वृक्ष </span><span style="font-size: small;">(Bizgyan Tree)</span><span style="font-size: small;"> ही स्पर्धा सुरु झाली.बिझग्यानचं विस्तृत वर्णन इथं देत नाही. एकूण एकवीस संघातून शेवटी सात विजेते निवडण्यात आले. </span></span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<br />
<div style="text-align: -webkit-auto;">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
</div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-46149732929012994822012-03-06T15:19:00.001+05:302012-03-06T23:02:03.311+05:30जागृती यात्रा भाग १० : बिहारचं 'निदान'<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> ३१ डिसेंबर ट्रेनमध्ये साजरा करणे ह्यात वेगळं काहीही नाही. पण नववर्षारंभाचा डान्स ट्रेनमध्ये करणं हा पूर्णपणे नवा अनुभव आमच्यापैकी प्रत्येकजण अनुभवत होता. नवीन वर्ष असल्याने म्हणा किंवा शेड्युलमध्ये असल्याने म्हणा १ जानेवारीला आम्हाला सुट्टी दिली होती. त्या दिवशी ट्रेनमध्ये मात्र विविध सेशन आयोजित केले होते. ट्रेनने अजून ओरिसा सोडलं नव्हतं. ओरिसाच्या सीमेजवळ कुठेतरी आम्ही होतो. डायरीमध्ये मी काहीतरी टिपत बसलो होतो. साधारणत: दुपारच्या सुमारास ओरिसाची सीमा संपवून पश्चिम बंगालमध्ये आम्ही प्रवेश केला. डायरी तशीच ठेवून मी खिडकी पकडली. बंगभूमी..! रवींद्रनाथ टागोरांची भूमी, विवेकानंदाची भूमी, सुभाषबाबूंची भूमी, सत्यजित रेंची भूमी, कम्युनिस्टांची भूमी. बंगाल या प्रांताबद्दल मला नेहमीच आकर्षण वाटत आलेले आहे. या भूमीने देशाला अनेक बुद्धिवंत माणके दिलेली आहेत हे तर सर्वश्रुत आणि सर्वमान्य आहेच. पण त्याहीपेक्षा </span>या ठिकाणी साचलेले <span style="font-size: small;">एक विलक्षण वेगळेपण, एक मंतरलेलेपण या भूमीने देशाला दिलेलं आहे असं मला नेहमीच वाटतं. साहित्य, कला, क्रीडा, चित्रपट, राजकारण अशा अनेक क्षेत्रात ते वेगळेपण व मंतरलेलेपण जगाला दिसलेलं आहे. किती नावं घ्यावीत तेवढी कमी. रवींद्रनाथांच्या कवितांनी प्रभावित होऊन पु.लं. बंगाली शिकायला पन्नाशीत बंगालला गेले. सत्यजित रेंनी चित्रपटाला मोठ्या उंचीवर नेवून ठेवले. </span>बिमल रॉय, <span style="font-size: small;">मृणाल सेन, रित्विक घटक,श्याम बेनेगल आदींनी त्यांचा वारसा फक्त समर्थपणे नव्हे तर स्वत:च्या सृजनशीलतेने जपला. बिमलदांनी त्यांच्या चित्रपटांतून सा</span>मा<span style="font-size: small;">न्यांचं 'असामान्य' जगणं टिपलं.सांगायचा मुद्दा हा की, अशा या मंतरलेल्या बंगभूमीला निदान चरणस्पर्श तरी करता यावा असं मला मनोमन वाटत होतं. दुपारी खरगपूरजवळच्या हिजली नामक स्टेशनवर ट्रेन काही वेळासाठी थांबली. सुरक्षा रक्षकाला थोडीशी विनंती करून मी पंधरा-वीस मिनिटांसाठी खाली उतरलो; म्हटलं मातीला नाही निदान इथल्या सिमेंटला (प्लाटफॉर्मला) तरी स्पर्श करावा. काही वेळाने ट्रेन निघाली तसा परत चढलो. थंडीचे दिवस जरी असले तरी, दुपारी अडीचच्या सुमारासच प्रचंड थंडगार वारा सुटला. खूप थंडी वाजायला लागली. दिवसभर ढगाळ वातावरण होतंच पण अजिबात उन नव्हतं. हिजलीच्या पुढच्याच सिरजाम नामक गावात लोकं दुपारीच शेकोटी पेटवून बसले होते. लहान मुलं, स्त्रिया नखशिखांत गरम कपड्यांनी लपेटून बसली होती. काही वेळानंतर आदरा रेल्वे स्टेशनवर पुन्हा ट्रेन थांबली. सायकल रिक्षातून प्रवाशांना </span><span style="font-size: small;">स्टेशनवर </span><span style="font-size: small;">वेळेवर पोचवण्यासाठी जीवाचा आटापिटा करणारा चाळीशीतला एक माणूस बघितला व बलराज साहनींच्या सर्वांगसुंदर अभिनयाने नटलेला </span>बिमलदां<span style="font-size: small;">चा 'दो बिघा जमीन' आठवला.</span><br />
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> रात्री काही सेशन्स, गृहपाठ व नंतर जेवण, गप्पा आणि झोप असं काहीसं गेल्या पाचसहा दिवसांपेक्षा वेगळं शेड्यूल होतं. शिक्षण,टीम अण्णा,राजकारण,भ्रष्टाचार,करिअर,शहरीकरण,पुस्तकं,व्यवस्थापन अशा अनेक विषयांवर यात्रींच्या </span><span style="font-size: small;">गप्पा रंगायच्या. </span><span style="font-size: small;">रात्रभरात आम्ही बंगाल,झारखंड करीत बिहारमध्ये प्रवेश केला. दुसऱ्या दिवशी सकाळीच</span> पटना<span style="font-size: small;">मध्ये पोचलो. 'सुधारित' आवृत्तीच्या बिहारबद्दल कुतूहल मनात होतंच. पटना स्टेशनवर उतरलो. </span>स्टेशन छोटं आहे. गेल्या पंधरा वर्षात इथंले दोन रेल्वे मंत्री होऊनही हे स्टेशन पूर्णपणे दुर्लक्षित राहिलेले आहे. स्टेशनमधला गलिच्छपणा नाकाला रुमाल धरायला लावणारा होता. पायऱ्यांवरून खाली उतरताना एवढ्या सकाळी जी गर्दी होती ती आपल्याकडे मुंबईतल्या कोणत्याही फास्ट लोकलच्या स्टेशनवर असावी एवढीच होती. स्टेशनबाहेर इथेही बंगालसारखेच सायकल रिक्षावाले उभे होते. पटनातल्या 'निदान' या संस्थेला भेट द्यायला आम्ही जात असताना, हळूहळू बदलणाऱ्या बिहारच्या खुणा दिसत होत्या. रस्ते चांगले बनवले जात आहेत, मोठया इमारतीही उभ्या राहताहेत. एकूणच बिहार 'कात' टाकतंय.<br />
<br />
<a href="http://www.nidan.in/" target="_blank"> 'निदान'</a> ही संस्था मिश्र गैरलाभाचे (Hybrid Non-Profit) मॉडेल आहे. <a href="http://www.nidan.in/" target="_blank">'निदान'</a>ची स्थापना १९९६ साली <a href="http://www.nidan.in/" target="_blank">'निदान'</a>चे संस्थापक-कार्यकारी अध्यक्ष अरविंद सिंग यांनी केली. अंगमेहनत करणाऱ्या तळागाळातील कामगारांसाठी 'निदान' काम करतंय. शहरातील असंघटीत क्षेत्रातील या श्रमिकांना म्हणजे रस्त्यावरील सफाई करणारे कर्मचारी, भाजीपाला विक्रेते, गवंडी, छोटे
सुतार, प्लंबर्स, भंगी इत्यादींना आर्थिकदृष्ट्या सक्षमरीत्या बांधण्याचं व त्यांना त्यांचे कायदेशीर अधिकार मिळवून देण्याचं व्रत 'निदान'ने हाती घेतलंय. 'निदान'मध्ये सकाळी पोचल्यानंतर तिथंल्या टीमने सर्व यात्रींचं स्वागत केलं. औपचारिकतेनंतर कार्यक्रमाला सुरुवात झाली.तिथंला सेशन म्हणजे अरविंद सिंग यांचं भाषण होतं. भाषणात त्यांनी 'निदान' ची सुरुवात कशी झाली,निदान कसं काम करतेय इथं पासून ते सध्याच्या 'बदलत्या' बिहारमध्ये 'निदान'ही कसं बदलतंय, सरकारबरोबर कसे काम करतंय हे सविस्तरपणे सांगितलं. निदान असंघटीत क्षेत्रात आपल्या अनेक उपक्रमांची एक साखळी बांधलेली आहे. वरती उल्लेख केलेल्या असंघटीत क्षेत्रातल्या या कष्टकऱ्यांसाठी बँक कोणतीही सुविधा द्यायची नाही, तेव्हा त्यांच्या या कमजोरीचा खाजगी सावकार फायदा घ्यायचेत व अकारण कर्जाच्या विळख्यात हे कष्टकरी अडकून जायचेत. त्यांची ही बँकेची गरज ओळखून निदानने कामांची सुरुवात लघुवित्त व बचत गटांपासून केली. निदान एकूण बजेटपैकी ४७% पैसे त्यांच्या उत्पादन व विक्री उपक्रमांतून गोळा करते तर राहिलेले ५३% देणगीदार व सरकारी निधीमधून मिळवते. गेल्यावर्षी मिळालेल्या साधारण साडेचार कोटींच्या निधीपैकी जवळपास पावणेदोन कोटींचा निधी राष्ट्रीय महिला आयोगाकडून मिळाला होता, हे नमूद करायला अरविंद सिंग विसरत नाहीत. निदानमधल्या सेशननंतर केस-स्टडीसाठी यात्रींची विभागणी तीन वेगवेगळ्या गटांमध्ये करण्यात आली. 'निदान'मधील कर्मचाऱ्यांबरोबर मग आम्हाला त्या-त्या ठिकाणी पाठवण्यात आले.<br />
<br />
सेशन आटोपून आम्ही पटनाच्या नालापर भागातल्या झोपडपट्टीत निघालो होतो. वाटेत काही गमतीदार गोष्टी पाहायला मिळाल्या. पुणेरी पाट्यासारख्या इथे काही 'बिहारी पाट्या'ही बघायला मिळाल्या. त्यातील एका पाटीवर गेल्या काही महिन्यांत पेटलेल्या भ्रष्टाचाराच्या मुद्द्यांवर इथं अधोरेखित करावासा वाटणारा वेगळा संदेश लिहिला होता. बिहार आता सुधारतंय तर देश भ्रष्टाचारामुळे पिछाडीवर येतोय हे सांगावसं वाटणारा हा संदेश त्या पाटीवर "बिहार जागे, देश हागे" असा थोडक्यात मांडला होता. एका ठिकाणी तर चक्क 'घाशीराम कोतवाल' नाटकाची हिंदी आवृत्ती लागली असल्याचा बोर्ड बघितल्यावर आम्हा मराठी यात्रींचा तेंडुलकरांबद्दलचा 'मराठी अभिमान' जागृत झाला. नालापरमधल्या झोपडपट्ट्यांची अवस्था कोणत्याही शहरातील सर्वसाधारण झोपडपट्ट्यांची असते तशीच होती. अनेक कामगारांशी तिथं संवाद साधायला मिळाला. इथंले जवळपास सर्व पुरुष व बायका पटनातील कचरा गोळा करण्याच काम करतात. तो सर्व कचरा एका ठिकाणी एकत्र करून मग त्याची 'ओला कचरा' व 'सुका कचरा' अशी विभागणी करण्यात येते. आपापला सुका कचरा मग जो तो विकून त्याच्यावर थोडेफार पैसे मिळवतो व ओला कचरा 'निदान'च्या निदान स्वच्छधारा प्रायव्हेट लिमिटेड (NSPL) या कंपनीकडे सुपूर्द केला जातो. त्यापासून विविध प्रकारची खते बनवते. ती विकून या सफाई कामगारांचे पैसे चुकते केले जातात. सुधारत्या बिहारमध्ये आता मोठमोठ्या कंपन्याही येवू लागल्या आहेत. त्या कंपन्यांना हवा असणारा स्वच्छता कर्मचारी वर्ग निदानमधूनच पुरवला जातो. कचरा जमा करणाऱ्यांना 'सफाईमित्र' म्हणून संबोधले जाते. एका ठराविक संख्येत असलेल्या सफाईमित्रांवर एक निरीक्षक असतो. सौ. मंजुदेवी ही एक निरीक्षक आम्हाला भेटली. सफाईमित्रांना घरे,पाणी, महिला आरोग्य, मुलांसाठी शाळेसारख्या सोयी निदानकडून पुरवल्या जातात ही माहिती आम्हाला मंजुदेवीकडूनच मिळाली.<br />
<br />
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
'निदान'ने पटनात प्रचंड सामाजिक बदल घडवून आणल्याची चिन्हे दिसतात. आता संपूर्ण बिहार, उत्तरप्रदेश व राजस्थानमध्ये 'निदान' पसरलंय. असंघटीत कामगारांना कायदेशीर अधिकार मिळवून देतानासुद्धा अनेक अडचणी येतात. त्यांना "माणूस" म्हणून गृहीत न धरणारी व्यवस्था व या व्यवस्थेतील प्रत्येक चांगल्या गोष्टीला नाही म्हणणारे भ्रष्ट अधिकारी, तळागाळातल्या या श्रमिकांसाठी कोणत्याही
पॉलिसिज नसणारे सरकार या विरोधात ते लढताहेत. सध्याच्या बदलणाऱ्या बिहारमध्ये ते व त्यांचे उपक्रम यशस्वी ठरताहेत ही खूप चांगली बाब आहे. त्यांच्यासाठी नव्हे तर,बिहारसाठी आणि एकूणच भारतासाठी. एकेकाळी, राज्यातल्या अभद्र गुंडगिरीने देशाच्या नकाशावर नाव कमावलेल्या बिहारमध्ये स्थैर्य व विकास नांदतोय. स्वच्छतेतूनच सौंदर्य निर्माण होत असते. कुणीही न सांगता, अरविंद सिंगांसारखं बिहारच्या "स्वच्छतेचं" व्रत बिहारमधल्या अशा हजारो हातांनी स्वत:कडे घेतलंय. मग त्या "स्वच्छते"तून बिहारचं सौंदर्य अजून फुलेल ह्याचं <a href="http://www.nidan.in/" target="_blank">'निदान'</a> करायला कुणा ज्योतिषाची गरज नाहीये. </div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNqj1wVCVc7sNKoIvvH55y6qTWOs4kSQTmTGZzl24FQmB7wr-t8bozjzLqkCv03dqDXgbfZoXIpr6vfk9VxTIkdtVFOJbRncFafIjgNayvIF_uORnCjOPUHx9yK-jW9vgudRJYtL4VT3g/s1600/DSCN9655.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNqj1wVCVc7sNKoIvvH55y6qTWOs4kSQTmTGZzl24FQmB7wr-t8bozjzLqkCv03dqDXgbfZoXIpr6vfk9VxTIkdtVFOJbRncFafIjgNayvIF_uORnCjOPUHx9yK-jW9vgudRJYtL4VT3g/s200/DSCN9655.JPG" width="200" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">महिलाआरोग्याबद्दल प्रश्न विचारताना </td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKOv-NTtw4zW1J460Hsc-boJzDU5BqOWlfoz4pXHmt1nbF36u1vhmOvw77_oyQQjt7Kum332CYJI5RBUaWN1vNdGx2x07e9r2LbVHNkBk5-Wa14QoxfLg4s-9paFSngfsCtmuXWmTzMoM/s1600/430413_2691483402321_1113596772_2041723_2035564775_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="111" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKOv-NTtw4zW1J460Hsc-boJzDU5BqOWlfoz4pXHmt1nbF36u1vhmOvw77_oyQQjt7Kum332CYJI5RBUaWN1vNdGx2x07e9r2LbVHNkBk5-Wa14QoxfLg4s-9paFSngfsCtmuXWmTzMoM/s200/430413_2691483402321_1113596772_2041723_2035564775_n.jpg" width="200" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">नालापरमधल्या सफाईमित्रांचं मनोगत लिहून घेताना </td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br />
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-66322081917968667132012-02-26T18:12:00.000+05:302012-02-26T18:12:53.380+05:30जागृती यात्रा भाग ९ : गाथा 'ग्रामविकासा'ची.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="font-size: small;"><br style="font-family: Verdana,sans-serif;" /></span><div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> दक्षिणेतून ट्रेनने उत्तरेत शिरकाव केला. भौगोलिक बदलांनुसार साहजिकच वातावरणात गारवाही हळूहळू वाढत चालला होता. पहाटेच आम्ही ओरिसातील जगन्नाथपूर स्टेशनवर उतरलो. धुक्याने दाटलेल्या जगन्नाथपूरातून वाट काढत बसेसपर्यंत पोहोचलो. सर्व यात्रींना घेवून बसेसनी बहरामपूराकडे प्रयाण केले. बहरामपूरातील 'जो मडीएथ' यांच्या 'ग्रामविकास' या संस्थेला आज भेट द्यायची होती. ग्रामविकासमध्ये 'जो'चं भाषण, त्याच्याशी संवाद त्यानंतर दुपारचं जेवण व नंतर केस स्टडी असा एकदम भरगच्च कार्यक्रम होता. ग्रामविकासला पोचल्यानंतर लगेचच कार्यक्रमास सुरुवात झाली. 'जो' हा मूळचा केरळातल्या कांजीरपल्ली या गावचा. मद्रास विद्यापीठात शिकत असताना अभ्यासेतर कार्यक्रमांत आघाडीवर असलेला 'जो' मद्रास विद्यापीठाच्या स्टूडंटस् युनियनचा अध्यक्ष न बनेल तरच नवल. याच काळात 'जो'ने Young Students Movement for Development (YSMD) ची स्थापना केली. ७०चं दशक हे अस्वस्थतेचं <span></span> दशक होतं. आफ्रिका, द.अमेरिका, व्हिएतनाम आदी ठिकाणी युवक चळवळींनी जोर पकडला होता. भारतातसुद्धा त्याची ठिणगी कुठे न कुठेतरी पडतच होती. काहीतरी करायचं या ध्येयाने पछाडलेल्या 'जो'ने एक वेगळं साहस म्हणून याच काळात एक वर्षभर सायकलवरून तेव्हा भारत, नेपाळ व बांगलादेश हे तीन देश पिंजून काढले होते. माणसातला परकेपणा अनोळखी असेपर्यंत असतो; ओळख झाली की आपुलकी निर्माण होते, प्रेम निर्माण होतं, तिथे मग जात,धर्म वा देश अशा कोणत्याच सीमा आड येत नाहीत हे 'जो'ला या संपूर्ण प्रवासात जाणवलं. आणि म्हणूनच की काय 'जो' १९७१ च्या बांगलादेश मुक्ती संग्रामातील </span><span style="font-size: small;">बांगला </span><span style="font-size: small;">शरणार्थींच्या रिलीफ कॅंप्समध्ये काम करायला YSMDच्या ४०० युवकांसहित आला होता. नंतरच्या काळात मग 'जो'ने नैसर्गिक आपत्तीमुळे हैराण झालेल्या ओरिसात काम करायला सुरुवात केली आणि त्यातूनच १९७९मध्ये इथे 'ग्रामविकास'चा जन्म झाला. </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; font-family: Verdana,sans-serif; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0i4peyYkRVqNDpwXloDSz_ZrBT2qtaRmN2O9CObuN_6ewOAAJQ7PKyJSyvt7u1JQrOHFHihloEzU3XTYVf_9VuAnpCsgvr0P_preePjL3EQpG2yNJzS1uuILKFsdoLQkxfsLTX6dcZHI/s1600/400366_3227912379597_1320186016_3238951_1499263725_n.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0i4peyYkRVqNDpwXloDSz_ZrBT2qtaRmN2O9CObuN_6ewOAAJQ7PKyJSyvt7u1JQrOHFHihloEzU3XTYVf_9VuAnpCsgvr0P_preePjL3EQpG2yNJzS1uuILKFsdoLQkxfsLTX6dcZHI/s200/400366_3227912379597_1320186016_3238951_1499263725_n.jpg" width="150" /></a></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><span style="color: orange;">ओरिसातील आदिवासींमध्ये लग्नानिमित्त भिंतीवर रेखाटलेलं एक चित्र</span></span>
</td></tr>
</tbody></table>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> ग्रामविकास ही एक सामाजिक संस्था आहे. जो मडीएथ हे ग्रामविकासचे कार्यकारी संचालक आहेत. सध्या ग्रामविकास मध्ये एकूण ५०० कर्मचारी कार्यरत आहेत. ग्रामविकास अनेक क्षेत्रांत काम करतंय- बायोगॅस, ड्रीप इरिगेशन, शौचालय व्यवस्था, पाणी, स्वच्छता, शिक्षण, महिला सशक्तीकरण इत्यादी. ग्रामविकास ही पूर्णपणे बहिस्थ आर्थिक निधीवर अवलंबून असलेली संस्था आहे. आदिवासी क्षेत्र असल्यामुळे कामांसाठी लागणारा बराचसा निधी ग्रामविकासला
भारत सरकारकडून दिला जातो. काही आंतरराष्ट्रीय संस्थांकडूनही निधी मिळतो. ग्रामीण भागातील पाणी व स्वच्छतेशी संबंधित योजना अचूक राबवल्या जाव्यात यासाठी बऱ्याचदा ही कामे शासनाकडून ग्रामविकासला </span><span class="short_text" id="result_box" lang="hi" style="font-size: small;"><span class="">आउटसोर्स केली जातात. ग्रामस्थांचं १००% सहकार्य ही </span></span><span style="font-size: small;">ग्रामविकासच्या आजपर्यंतच्या कामांची पावती राहिलेली आहे. छोटया गावांतूनही २४ X ७ पाणी उपलब्ध करून देणे हे ग्रामविकासचं सर्वात मोठं यश आहे असं मला वाटतंय. 'जो'च्या भाषणानंतर एका मुलगीने त्याला छान प्रश्न विचारला होता की आदिवासींसाठी शिक्षण हा महत्वाचा मुद्दा असताना तुम्ही काम करायला पाणी व स्वच्छता असे वेगळे विषय का निवडले? 'जो'ने उत्तरही तेवढेच सुंदर दिले होते " पूर्वी जेव्हा मी इथे आलो होतो तेव्हा पाहिलं तर आदिवासी बायका ६-७ किलोमीटर लांब असलेल्या अंतरावरून पाणी आणायच्या. इथंल्या आदिवासींच्या प्रथेप्रमाणे पुरुष कधीच पाणी आणत नव्हते. मग एका खेपेत जास्त पाणी आणता यावं म्हणून त्या पोरांना शाळेत पाठवण्याऐवजी पाणी आणायला न्यायच्या. पोरांचा सारा दिवस शाळेबाहेर जायचा आणि दिवसातील १४-१५ तास बायका फक्त पाणी आणण्यातच घालावयाच्या. आता हे चित्र बदललंय. २४ तास पाणी उपलब्ध झाल्याने मुला-मुलींची शाळेतील उपस्थिती चांगली आहे.तसेच त्यांच्या आयांनाही आता इतर कामे करण्यासाठी वेळ मिळत आहे." ग्रामविकासच्या या निर्भेळ यशामुळे अनेकदा गावांनी शासकीय किंवा ग्रामविकासच्या आर्थिक मदतीवर न अवलंबून राहता स्व-वर्गणीतून गावातील कामे केलेली आहेत. ग्रामविकासच्या प्रयत्नाने बचत गटांची चळवळसुद्धा सुरु झालेली आम्हाला दिसली. आदिवासी खेड्यांत अनेक स्त्रियांशी संवाद साधता आला. काही स्त्रिया आता राजकारणाच्या माध्यमातून विकास कार्यात स्थिरावताहेत. आदिवासींच्या घरी पूर्वी शौचालय काय बाथरूम्ससुद्धा नसायचीत. ग्रामविकासने इथं आल्यावर याबाबतीत स्त्रियांना, पहिल्यांदा शौचालय व मग बाथरूम्सबद्दल जागरूक केले. पारंपारिक मानसिकतेमुळे सुरुवातीलादेखील स्त्रिया शौचासाठी शौचालयात जायला संकोच करायच्या. पण ग्रामविकासच्या सातत्यपूर्ण जागृतीने शौचालय-बाथरूम्सचं हे प्रस्थ आता ओरिसात इतकं फैलावलंय की मुली होणाऱ्या नवऱ्याच्या घरी जर शौचालय-बाथरूम असेल तरच लग्नाला तयार होतात.</span></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; font-family: Verdana,sans-serif; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgg5IiG9s3aoAlyykSVl_t1C8NNpJo6DgIvAw5RXxN_tkkQaFPDggeMCtb6HDwLZwjnozN3XygY5jBx0K6MbWDLo-f7wZ6XVwah_WfSLOWk5qx1_1wG36eQA5cVRgagCYh8xuYbkKTAbtA/s1600/429727_3227873618628_1320186016_3238942_703510336_n.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgg5IiG9s3aoAlyykSVl_t1C8NNpJo6DgIvAw5RXxN_tkkQaFPDggeMCtb6HDwLZwjnozN3XygY5jBx0K6MbWDLo-f7wZ6XVwah_WfSLOWk5qx1_1wG36eQA5cVRgagCYh8xuYbkKTAbtA/s200/429727_3227873618628_1320186016_3238942_703510336_n.jpg" width="200" /></a></span></td></tr>
<tr style="color: orange;"><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><span class="hasCaption">ग्रामविकासने त्यांच्या कामांची लावलेली ओरिया भाषेतील ही यादी.</span></span> </td></tr>
</tbody></table>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> 'जो' म्हणतो की खेड्यांत काम करताना माझं एक तत्व आहे ते म्हणजे पहिल्यांदा
इथंल्या लोकांचा विश्वास जिंका व मग कामाला सुरुवात करा. त्यामुळेच अजूनही
नव्या खेडयात काम करताना 'जो' तिथंल्या सर्व गावकऱ्यांकडे सहकार्य
मागतो. अनेकदा काही गावांत एखादं घर जरी ग्रामविकासची योजना स्वीकारत नसेल
तरी 'जो'ने ते काम सोडलेलं आहे. ८५% स्त्रोत वापरून जिथे शासकीय यंत्रणांनी फक्त १५ % बायोगॅसचे प्रकल्प उभे केले तिथे ग्रामविकासने उलटे प्रमाण म्हणजे १५ % स्त्रोत वापरून एकूण ८५% बायोगॅस उभारले आहेत. ओरिसातील ९४३ गावांत आतापर्यंत ग्रामविकासने एकूण सत्तर हजार शौचालये बांधून दिलेली आहेत. तरीसुद्धा हे काम अजून संपलेले नाही असे 'जो' ला वाटते. म्हणूनच तो खेदाने म्हणतो की 'India has more Cellphones than toilets.'</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> ग्रामविकासनंतर केस स्टडीसाठी आम्ही तमन्ना,बटापल्ली, सिंदुरापूर व कांकीया या आदिवासी गावांना भेट दिली. तिथंल्या प्रकल्पांची माहिती द्यायला स्वत: 'जो' व ग्रामविकासचे काही कार्यकर्ते आले होते. गंजम जिल्ह्यातील या खेडयांत संपूर्ण कंद जमातीची आदिवासी लोकसंख्या आहे. डोंगरातील पाण्याचा साठा करून त्याचं प्रत्येक घरापर्यंत विजेशिवाय केलेले वहन थक्क करणारे होते. शाळा, ग्रंथालये<span></span>, ग्रामपंचायत इत्यादी सार्वजनिक ठिकाणची शौचालये व मुताऱ्यांची स्वच्छता २४ तास पाणी असल्याने सुखावणारी होती. ग्रामस्थांच्या जबाबदाऱ्या व ग्रामविकासचे योगदान यांनी ग्रामीण स्वच्छतेचा चेहराच बदलला होता. तिथंल्या आदिवासी स्त्रियांशी आम्ही स्त्रीआरोग्य व बालआरोग्य संदर्भात चर्चा केली. घरातल्या पुरुषांशी रोजगार, शेती, शिक्षण इत्यादी विषयांवर चर्वितचर्वण केले. तमन्नासारख्या ३३९ लोकसंख्येच्या गावात मोठे ग्रंथालय आहे हे बघून आनंद झाला. तिथले ग्रंथपाल श्री.भाग्य यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मला मिळाली. दिवसाच्या शेवटी ग्रामविकासने बांधलेल्या एका शाळेत जावून तिथंल्या <span></span>विद्यार्थ्यांबरोबर आम्हाला मिसळता आलं. अनेकांनी मग त्यांच्याबरोबर ओरिया लोकगीते म्हटली, त्यांच्या तालावर ताल धरत नाच केला. </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; font-family: Verdana,sans-serif; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTDXYDxhQah4zIxV5IA_opXwHmKIwLrBroYsKPcuPKLAGnpcwMMswd7jzZnlIfx6GFtShpdezyBTFEDxpuXQ1ucNqbr9IRQcqFcVT0zwr92xOB3DH8OdoJy9TVepcituOLpDD1l6uIilE/s1600/394109_3227875618678_1320186016_3238943_1352923099_n.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTDXYDxhQah4zIxV5IA_opXwHmKIwLrBroYsKPcuPKLAGnpcwMMswd7jzZnlIfx6GFtShpdezyBTFEDxpuXQ1ucNqbr9IRQcqFcVT0zwr92xOB3DH8OdoJy9TVepcituOLpDD1l6uIilE/s200/394109_3227875618678_1320186016_3238943_1352923099_n.jpg" width="200" /></a></span></td></tr>
<tr style="color: orange;"><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><span class="hasCaption">ग्रामविकासचे कार्यकर्ते यात्रींशी संवाद साधता</span></span><span style="font-size: small;">ना</span></td></tr>
</tbody></table>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> दिवस संपला तसं वर्षही संपलं. २०११ या वर्षाचा तो अखेरचा दिवस होता. दिवसभर मात्र आज ३१ डिसेंबर आहे हे कुठेच जाणवत नव्हतं. 'जो' ने आम्हाला व आम्ही ग्रामविकासला गुड बाय केला. सूर्यास्त झाला होता. बस परतीच्या प्रवासाला निघाली होती. नव्या वर्षात. मी डायरी उघडली. दत्ता हलसगीकरांच्या कवितेतील ओळी मला आठवल्या.</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> आभाळाएवढी ज्यांची उंची </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> त्यांनी थोडे खाली यावे</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> ज्यांचे जन्म मातीत मळले</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> त्यांना वरती उचलून घ्यावे. </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"></span></div>
<span style="font-size: small;"><br style="font-family: Verdana,sans-serif;" /></span><div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<span style="font-size: small;"><br style="font-family: Verdana,sans-serif;" /></span><div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-50095874768969822322012-02-21T00:52:00.000+05:302012-02-21T00:52:55.937+05:30जागृती यात्रा भाग ८: 'नांदी' नव्या युगाची..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> ट्रेनमधील आजचा पाचवा दिवस. ट्रेनमधील एकूण वातावरणाला आता आम्ही चांगलेच सरावलो होतो. प्रेझेंटेशन, सेमिनार्स, ग्रुप अॅक्टीव्हीटिज, ट्रेनमधल्याच एका डब्यात जागृती स्टाफच्या अभिनव कल्पनेतून तयार झालेल्या कापडी बाथरूम्समध्ये होणारी आमची हलती अंघोळ इ.सगळ्या गोष्टींत जाम मजा यायची. सहकारी यात्रींबरोबर चांगली ओळख होऊ लागली होती. त्यांच्याकडूनसुद्धा बरंच काही शिकण्यासारखं होतं.संपूर्ण यात्रेत जेवढयाजणांना भेटता येईल तेवढ्यांना भेटत होतो, जे काही घेता येईल ते ते वेचत चाललो होतो. काही यात्री स्वत:च रोल मॉडेल्स असल्यासारखे होते. त्यांची माहिती समारोपाच्या ब्लॉगमध्ये देईनच. <br /><br /> तमिळनाडूतला प्रवास संपल्यानंतर आमची ट्रेन आंध्राकडे निघाली. आंध्रपदेशसुद्धा तमिळनाडूसारखंच. तशीच वनराई, मोकळं रान व चरणारी गुरे. तुलनेतला वेगळेपणा म्हटलं तर इथे असलेल्या शंकूच्या आकाराच्या राहुट्या. खिडकीतून दुरून साजरे दिसणारे अचल डोंगर एखाद्या ध्यानस्थ ऋषीसारखे दिसत होते. इथंली सुंदर वृक्षराजी मनात व्यापून जाते व नकळत हलकसं स्मित हास्य चेहऱ्यावर ठेवून जाते. भव्य गोदावरी नदी पाहिल्यावर 'ना. धों.'ची "विस्तीर्ण नदीचा काठ, पसरली दाट फुलांची नक्षी; गर्दीत हरवली वाट, कुणी सैराट बावरा पक्षी" ही कवितेची ओळ आठवल्याशिवाय राहत नाही. आज ट्रेनने चांगलाच वेग पकडला होता. वाटेतली तुनी, गुल्लीपाडू, एलमांचील्ली, अनकापल्ली ही स्टेशनं पटापट मागे टाकत ट्रेन एकदाची विशाखापट्टणममध्ये पोचली.<br /><br /> विशाखापट्टणममध्ये आम्ही <a href="http://www.naandi.org/" target="_blank">'नांदी'</a> या एनजीओला भेट देण्यास गेलो. नांदी फाउंडेशन हे गैरलाभाचे (Non-Profit) मॉडेल आहे. नांदी हे पब्लिक प्रायव्हेट पार्टनरशिपचं (PPP) देशातलं एक उत्तम उदाहरण आहे. नांदीची स्थापना १९९८ मध्ये श्री.मनोजकुमार यांनी केली. भारतातील गरिबीचं समूळ उच्चाटन हे नांदीचं मिशन आहे. सध्या नांदी बालहक्क, शिक्षण, माध्यान्ह आहार व स्वच्छ पेयजल या विषयांवर मोठया पातळीवर काम करत आहे. विशाखापट्टणममध्ये नांदी'त पोचल्यानंतर सर्वप्रथम आम्ही तिथंल्या माध्यान्ह आहाराचा प्रकल्प बघितला. संपूर्ण परिसर, तिथलं एकूण काम, अन्नदानाच्या अशा या चांगल्या कार्यात आपला हातभार लागतोय म्हणून झपाटून काम करणारे कर्मचारी व प्रकल्पासाठी लागणाऱ्या मुलभूत सुविधा जसे की तांदूळ स्वच्छ करण्याचे मशीन, मोठया प्रमाणात भात बनवणारी यांत्रिक सुविधा आदी बघितल्यावर आम्हाला माध्यान्ह आहार प्रकल्पाच्या संचालिका लीना जोसेफ यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली. लीना जोसेफ यांच्याबरोबरच्या या लघुसंवादानंतर कार्यक्रमाला सुरुवात झाली. कार्यक्रमात मग पहिल्यांदा लीना जोसेफ यांनी प्रकल्पाचा थोडक्यात आढावा घेतला. त्यात मग त्यांनी विशाखापट्टणम, हैदराबाद यांसारख्या मोठया शहरांपासून ते अगदी आरकूसारख्या आदिवासी क्षेत्रापर्यंत संपूर्ण राज्यात हे अन्न परिवहन कसे केले जाते हे सांगितले. नांदीसमोर सध्या असलेल्या निधी कमी पडणे, अन्नाचा दर्जा कायम ठेवणे, तसेच मदत म्हणून मिळणा</span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana,sans-serif;">ऱ्या</span></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> सरकारी व वैयक्तिक तांदळाचा दर्जा अतिशय खराब असणे इत्यादी अडचणी त्यांनी विस्तृतपणे आमच्यासमोर मांडल्या. तसेच अन्न थंड व्हायच्या अगोदर विद्यार्थ्यांपर्यंत पोहोचायला हवे म्हणून केल्या जाणाऱ्या उपायांची चर्चा केली. लीना जोसेफ यांनी त्यांच्या छोटयाशा भाषणात भूकेचं एक वेगळं चित्र आमच्यासमोर उभं केलं. शिकण्यासाठी नाही तर पोटाची भूक भागवण्यासाठीच आजसुद्धा अनेक पोरं शाळेत येतात हे वास्तव त्यांनी परखडपणे मांडलं. श्रीमती जोसेफ यांचं भाषण सुरू असतानाच नांदीचे प्रमुख श्री. मनोजकुमार यांचं आगमन झालं. उंच, सडपातळ, डोळ्यांवर असलेला नवीन स्टाईलचा चष्मा आणि गव्हाळ रंगाच्या चेहऱ्यावरून ओसंडून वाहत असलेला आत्मविश्वास.<br /><br /> मनोजकुमारांचं भाषण अप्रतिम झालं. विशेष म्हणजे त्यांच्या भाषणात त्यांनी नांदीबद्दल एक शब्दही काढला नाही. देशप्रेमाने भारलेल्या या तरुणाचा प्रत्येक शब्द न शब्द कानात साठवून ठेवावासा वाटणारा होता. भाषणाची सुरुवातच मनोजने काश्मीरमधील व्यवस्थेचे वाभाडे काढत केली. काश्मीरमध्ये नव्यानेच सुरु झालेला 'अर्ध</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">-विधवा</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">' (Half-widows) ह्या अतिशय विचित्र समस्येबद्दल आम्हाला त्यांनी सांगितले. काश्मीरमध्ये अनेक तरुण स्त्रियांचे नवरे काही वर्षांपासून गायब झालेले आहेत. सरकारकडून त्यांना अजूनपर्यंत मृत घोषित केले गेलेले नाही. त्यामुळे या </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">अर्ध</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">-विधवांना कोणत्याही प्रकारची मदत सरकाकडून केली जात नाही. तसेच प्रश्न नवऱ्याच्या अस्तित्वाचा असल्याने त्यांना स्वत:च्या कौटुंबिक संपत्तीवर हक्क सांगता येत नाही. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">या जटील समस्येने </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">हजारो स्त्रियांना हताश, बेघर व </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">असहाय्य बनवलेले असून, त्यांच्या मुलांना निराधार अवस्थेत लोटून दिले आहे. तिथंल्या तरुणांची अवस्था काही याहून वेगळी नाही. सध्या असलेली मोठया प्रमाणातील बेरोजगारी, समोरच दहशतवादाने घातलेले थैमान, सी</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">मेपलीकडून येणारी जिहादची 'अर्थ'पूर्ण हाक व जगभरातल्या तरुणांसारखे माहिती-तंत्रज्ञानाच्या लाटेवर स्वार होवून बदल करावेत असं वाटणारी </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">क्रांतिकारी मानसिकता अशा या विचित्र "आयडें</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">टि</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">टी क्रायसिस"मध्ये काश्मीरमधलं तरुण मन हेलकावे खात आहे.</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> काश्मीर</span><span class="" id="result_box" lang="hi"><span class=""></span><span class="hps">मधील अर्ध</span><span class="hps">विधवा व तरुणांची ही दुख:द समस्यांची </span></span><span class="" id="result_box" lang="hi"><span class="hps">कहाणी </span></span><span class="" id="result_box" lang="hi"><span class="hps">ऐकल्यानंतर तिथंल्या </span></span><span class="" id="result_box" lang="hi"><span class="hps">अदृश्य</span></span><span class="" id="result_box" lang="hi"><span class="hps"> असुरक्षिततेचा </span></span><span class="" id="result_box" lang="hi"><span class="hps">भयंकर </span></span><span class="" id="result_box" lang="hi"><span class="hps">चेहरा समोर आला अन क्षणभरासाठी सर्वांचे डोळे पाणावले. </span></span><br />
<br />
<span class="" id="result_box" lang="hi"><span class="hps"> नांदी त्यांच्या इतर प्रकल्पांबरोबरच काश्मीरमधल्या या </span></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">समस्यांवरसुद्धा सध्या काम करत आहे. महिंद्रा उद्योग समूहाच्या मदतीने त्यांनी उभारलेल्या "महिंद्रा प्राईड स्कूल"च्या अनेक शाखा या काश्मिरी युवकांच्या कौशल्यबांधणीचं कार्य भारतातल्या विविध महानगरांतून करत आहेत. तिथे काश्मिरमधल्या या अल्पशिक्षित युवकांना इंग्रजी शिकवण्यापासून ते व्यक्तिमत्व विकासासाठी गरज असलेल्या इतर अनेक </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">गोष्टीं</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">वर प्रकाश टाकला जातोय. फक्त काश्मिरच नव्हे, तर देशातल्या इतरही अडचणींचा एक लेखाजोखा या निमित्ताने मनोजकुमारांनी आमच्यासमोर मांडला. आंध्रप्रदेशमधल्या आरकू या आदिवासीबहुल भागात नांदीने घडवलेली क्रांती त्यांनी सर्व यात्रींसमोर विषद केली. आज तिथले अनेक आदिवासी नक्षलवाद नाकारत आहेत. एवढंच नाही तर तिथलं उत्पादन असणाऱ्या कॉफीची </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">निर्यात </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">युरोपमध्ये व्हावी यासाठी पुढे येत आहेत. पुढच्या काही मुद्द्यांत </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">तर </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">त्यांनी ओरिसामधल्या कुपोषणाचे अविश्वसनीय वास्तव उलगडवले<span></span>. सरकार दरबारी असलेला लालफितीचा कारभार व स्थानिक व्यवस्थेची </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">अकार्यक्षमता यांमुळे होणाऱ्या दिरंगाईने तिथंल्या कुपोषणात अजून कशी भर पडतेय हे ऐकताना अक्षरश: चीड आली.</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> चटकन ज्येष्ठ पत्रकार पी.साईनाथ यांच्या मध्यंतरीच्या </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">कुपोषणा</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">वरील अहवालाची आठवण झाली. त्यातलं एक वाक्य काळजाला स्पर्शून गेलं होतं. आजही त्याची आठवण झाली तरी तो चटका जाणवतो. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">साई</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">नाथांनी लिहिलं होतं " </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">लालफितीच्या </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">या</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> कारभारामुळे </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">ओरिसातील कोठारात धान्य तसंच पडलंय. कुपोषितापर्यंत पोचायच्या अगोदर ते <span></span></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">तिथंल्या उंदरांच्या घशात जातंय. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">कलहंडीत (</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">ओरिसातील </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">एक जिल्हा, जो भारतातीलच नव्हे तर जगातील सर्वात जास्त कुपोषित जिल्हा मानला जातो) तर कुपोषित अर्भकांपेक्षा तिथले उंदीर जास्त स्थूल आहेत, कारण कोठारातलं धान्य खाऊन ते </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">उंदीर</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> फुगत चाललेत व पोरं मरायला लागलेत.</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">" <span></span> </span><br />
<br />
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> <span></span> भारत, भारत, </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">भारत! थोडथोडक्या नव्हे तर ढिगाऱ्याने असल्या अनेक समस्या पुढे असलेला भारत कसा आणि कधी महासत्ता बनेल? </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">मनोजच्याच वाक्यांत </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">सांगायचंच तर " भारतातले सर्वात श्रेष्ठ मेंदू (आयआयटीयन्स, कारण आमच्या यात्रेत </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">आयआयटीयन्स</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">चा भरणा खूप होता) हे सॉफ्टवेअर,शाम्पू व कोकाकोला विकत असतात (कॉलेजमधून चांगल्या कंपनीत प्लेस होतात), त्या 'गरीब' कंपन्यांचा फायदा करण्यासाठी. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">कुपोषण</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> व त्यासारख्या इतर समस्यांवर मात करण्यासाठी </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">जेव्हा देशातील हे सर्वोत्तम मेंदू पुढे येतील तेव्हा भारताची खऱ्या अर्थाने महासत्तेकडे वाटचाल सुरु झालेली असेल.</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> नव्या युगाची ती खरी 'नांदी' असेल "</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><br /> </span><br />
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> नांदीचा कार्यक्रम संपल्यानंतर विशाखापट्टणममध्ये</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> आम्ही नौदलाच्या तळाला भेट दिली. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">नेव्हीनेसुद्धा</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> आमच्यासाठी त्यांच्या "समुद्रिका" या भव्य सभागृहात कार्यक्रम आयोजित केला होता. तिथे आम्हाला युद्धनौका व पाणबुड्यांची बांधणी बघता आली. संध्याकाळच्या चहापानाने तिथंल्या सेशनचा समारोप झाला. पण तिथून पाय निघाल्यापासून मनावर रेंगाळत राहिला तो मनोजकुमार. <br /><br /><br /></span></div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-65338588500752962752012-02-08T16:59:00.000+05:302012-02-08T16:59:17.242+05:30जागृती यात्रा भाग ७ : खेडयाकडे चला...?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> मदुराईपासून खरं तर चेन्नई अवघ्या काही तासांच्या अंतरावर. पण ट्रेनचा वेग कमी असल्याने दुपारी बारानंतर आम्ही चेन्नईत पोहोचलो. चेन्नईमध्ये परतीच्या मान्सूनची भीती होतीच. ती खरी ठरली. ऐन हिवाळ्यातसुद्धा तिथं हलकासा पाऊस पडत होता. दुपारी साडेबारा-एकच्या सुमारास आम्ही चेन्नईतील 'कांचीपूरम' स्टेशनवर उतरलो. स्टेशनबाहेर कुठेही 'जागृती'च्या बसेस नव्हत्या. त्याचं कारण आजची भेट मुळी धावतीच नव्हती. सर्व यात्रींना स्टेशनपासून जवळच असलेल्या एका ठिकाणी जायच्या सूचना दिल्या गेल्या. स्वयंसेवकांच्या दिशादर्शनानुसार आम्ही सर्व यात्री सुमारे एक किलोमीटरभर चालत एका जुन्या इमारतीत गेलो. ही इमारत म्हणजे कोणतेही कार्यालय नव्हते की कोणतीही कंपनी. आज ज्या संस्थेला-'ट्रॅव्हल अनादर इंडिया' (TAI) ला आम्ही भेट देणार होतो त्यांचा कार्यक्रम इथे आयोजित केला होता. हॉल साधाच होता. बसण्यासाठी फक्त कार्पेटची सोय केली होती, ज्यावर फक्त अर्धेच यात्री मावू शकले. राहिलेल्यांच्या कार्पेट नाहीय, आवाज नीट ऐकू येत नाही इत्यादी कुरबुरी सुरु झाल्यात. मात्र, लगेचच कार्यक्रमाला सुरुवात झाली. <br /> <br /> औपचारिकता पार पडल्यावर TAI च्या संस्थापिका गौतमी यांच्या भाषणाला सुरुवात झाली. त्यांच्या संपूर्ण भाषणात TAI बद्दल भरपूर माहिती मिळाली. 'ट्रॅव्हल अनादर इंडिया' हा भारतातील ग्रामीण पर्यटनाच्या क्षेत्रात काम करणारा चेन्नईस्थित एक मोठा सामाजिक उद्योग (Social enterprise) आहे. तसे ग्रामीण पर्यटनाचा व्यवसाय करणारे अनेक उद्योजक आहेत. पण गौतमीचं वेगळेपण हे की ती ज्या पर्यटनस्थळांना भेट देते तिथंल्या ग्रामीण समुदायाला बरोबर घेवून हे सर्व काम करत आहे. सामाजिक उद्योग असल्याने त्याचं व त्यातील पर्यटन उपक्रमांचं व्यवस्थापन आणि नियंत्रण त्या पर्यटनस्थळीच्या ग्रामीण समुदायाकडूनच केले जाते. पर्यटनासाठी भारत म्हटल्यावर डोळ्यासमोर काय येतं? संस्कृती व परंपरा यांचा सुंदर मिलाफ असलेला देश. पण भारत बघायचा म्हटल्यावर खरंच हा भारत बघायला मिळतो का? नाहीतर भारतात फिरताना आजसुद्धा काय बघितलं जातं? भारत फिरताना, भारतीय अथवा परदेशी पर्यटक बघतात तो एक टिपीकल भारत असतो- ठराविक शहरांतील प्राचीन वास्तू, गर्दीने भरलेले बाजार, मेट्रो, आणि बीचेस. पण यापलीकडेदेखील एक वेगळा भारत या ’इंडिया’त नांदतोय. खरंतर तिथेच तो मिळतो, पर्यटकाला हवा असलेला 'खरा भारत'. हो. तो भारत म्हणजे भारतातील लोकं, त्यांचं जगणं, त्यांच्या परंपरा, त्यांची संस्कृती. अजूनही ६९% भारत गावांतून राहतो. पण गावांकडं फिरतं कोण? पहिल्या पोस्टमध्ये मी म्हटल्याप्रमाणे भारतात नांदणाऱ्या या विविधतेतील एकतेचा अनुभव इथेच येऊ शकतो. उदाहरणार्थ,TAI ने तयार केलेल्या निसर्गाशी समतोल राखणाऱ्या झोपड्यांमध्ये राहत असतानाच गावरान रानातला उस, राजस्थानमधील ऊंटावरील सफर, कर्नाटकातल्या खेड्यांतून बैलगाडीतून मनमुराद फिरणे, त्याच वेळी बैलांच्या गळ्यात वाजत असलेल्या घुंगरांच्या पार्श्वसंगीतात म्हटलेली अंताक्षरी या साऱ्याची व इतर अनेक गोष्टींची मजा शहरी-परदेशी पर्यटकांना घेता यावी, शहरांतील आणि परदेशी पर्यटकांना खेडयातील हे जगणं जगता यावं, निराळा आनंद लुटता यावा आणि त्याच बरोबर खेडुतांना अर्थार्जनाची एक संधी मिळावी हा गौतमीचा या उद्योगामागील प्रमुख उद्देश आहे. <br /><br /> इरमा (IRMA)- इन्स्टिट्यूट ऑफ रुरल मॅनेजमेंट, </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">आणंद</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">मधून पदवी घेतल्यानंतर गौतमीने ग्रामीण विकासाशी संबंधित कार्य करणाऱ्या अनेक बहुराष्टीय कंपन्यांमध्ये जवळपास १८ वर्षे काम केले. अठरा वर्षांच्या या अनुभवानंतर मग गौतमीने TAI ची स्थापना दोन वर्षांपूर्वी म्हणजे २०१० मध्ये केली. सध्या TAI ची पर्यटनवारी देशातील फक्त ८ ठिकाणांवरच चालू आहे. यामध्ये सहा गावं व दोन निमशहरं आहेत. त्यात मग हिमालयातील लदाखसारखं निमशहरी सोयी असलेलं तर अजूनही आपला खेडवळ स्पर्श जपलेलं स्पिती हे गाव आहे. मध्य भारतातील होडका व प्राणपूर ही छोटीशी गावं तर दक्षिणेतील कुर्तोरीम, खानापूर, कुंदापूर आणि म्हैसूर अशा आठ ठिकाणांचा या सहलीत समावेश आहे. गावांची ही संख्या २०१३ पर्यंत गौतमीला ३५ पर्यंत न्यायची आहे. भाषणात गौतमी आमच्याबरोबर खूप मोकळेपणाने बोलली. यात्रींनी विचारलेल्या सर्व प्रश्नांची उत्तरे तिने अगदी हसतखेळत दिली. एका प्रश्नाचं उत्तर देताना तर तिने आपला पहिल्या वर्षाचं नेट प्रॉफिट २३ लाख आहे असं सहजरित्या सांगितलं. हे सगळं करणाऱ्या खेडुतांना योग्य आर्थिक मोबदला मिळतो हे सांगतानाच गौतमी म्हणाली की TAI ने आर्थिक बदलांबरोबरच अनेक सामाजिक व सांस्कृतिक बदलही घडवून आणले. उदा. अनेक स्त्रियांना रोजगार मिळाले. खेड्यांत राहणाऱ्या सुशिक्षित स्त्रिया यांमुळे घराबाहेर पडू लागल्या. जुन्या हस्तकलांना परत वाव मिळाला. ग्रामपंचायतीला दर वर्षी एक नवं कर उत्पन्नाचं साधन मिळालं. शहरांतील लोकही आता ग्रामीण संस्कृतीशी जवळून परिचित होताहेत. असे अनेक बदल गावात आता हळूहळू होवू लागले आहेत.<br /> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> गौतमीच्या भाषणानंतर दुपारच्या जेवणासाठी ब्रेक घेण्यात आला. ब्रेकनंतर पुन्हा त्याच ठिकाणी सारेजण जमले. आज दुपारच्या सत्रात, यात्रेतील दुसरं पॅनेल डिस्कशन कृषीशी संलग्न विषयावर होणार होतं. पॅनेल डिस्कशनचा विषय होता -Enabling Rural and Agri Enterprises. कृषीतील तीन अनुभवी तज्ञ यात सहभागी झाले होते. पॉल बॅसिल, गाइज्स् स्पूर व वेंकट सुब्रमनियन ही त्या तिघांची नावं. हे सर्व कृषी आंत्रप्रीनर्स आहेत. व्यापकपणे कृषी व विशेषतः भारतीय कृषीवर तिघेही चांगले बोलले. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">गाइज्स् स्पूर हा मूळचा इंग्लंडचा. २००९ मध्ये त्याला कृषीवर काम करण्यासाठी अशोका फेलोशिप मिळाली आणि तो भारतात आला. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> सध्या आपल्या </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><a href="http://cottonconversations.com/" style="color: blue;" target="_blank">'कॉटन कॉनवर्सेशन्स' </a>या कंपनीच्या माध्यमातून तो </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> राजस्थान,आंध्रप्रदेश,विदर्भात </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">शेतकऱ्यांसाठी काम करतोय. भारतात वस्त्रोद्योग मोठया प्रमाणावर चालतो. पण </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">गाइज्स् म्हणतो तसा </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">तो विखुरलेला आहे. म्हणजे </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">आपल्याकडे </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">कापसाचा
उत्पादक-शेतकरी, त्यानंतर कापूस खरेदीदार, विणकर, नंतर हातमाग-यंत्रमागवाले
लघु उद्योजक मग मोठे उद्योजक व सर्वात शेवटी ग्राहक अशी साखळी तयार झाली आहे. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">उत्पादक ते उपभोक्ता अशी थेट साखळी निर्माण झालेली नाही. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">गाइज्स् म्हणतो </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">त्यामुळे दलालांचं फावतं.<span></span> ही साखळी तुटली पाहिजे. तर ह्या संपूर्ण प्रक्रियेत एक स्थिरता यावी, प्रत्येक घटकाला योग्य नफा मिळावा व पूर्ण व्यवस्थेमध्ये एक प्रकारची व्यावसायिक दक्षता निर्माण व्हावी यासाठी </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><a href="http://cottonconversations.com/" style="color: blue;" target="_blank">'कॉटन कॉनवर्सेशन्स'</a></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> काम करतंय. <span></span> शिक्षणाने अभियंता पण कृषिला वाहून घेतलेला <span></span> <span></span>पॉल हा </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><a href="http://www.villgro.org%20/" target="_blank">'व्हिलग्रो'</a> ह्या <span></span> कंपनीचा संस्थापक. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><a href="http://www.villgro.org/" target="_blank">'व्हिलग्रो'</a></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">चं ध्येय आहे शेतीतील सृजनशीलता व व्यावसायिकता या माध्यमातून ग्रामीण भारत सुपीक व संपन्न बनवणे व खेडयांचा विकास करणे. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">पॉलने </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">Villgro चा अर्थ Village + grow असाही सांगितला. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">व्हिलग्रो</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">चं कार्यक्षेत्र फक्त आंध्रप्रदेश आहे. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">वेंकट सुब्रमनियन हा शेतकरी असून<span style="color: blue;"> </span><a href="http://www.efarm.in/" style="color: #6aa84f;" target="_blank">'ई-फार्म'</a> या चेन्नईस्थित उद्योगाचा संस्थापकसुद्धा आहे. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">आयआयटी खरगपूरमधून अभियांत्रिकी झाल्यावर </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">घरच्या सदस्यांचा विरोध</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">स्वीकारून </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">वेंकटने थेट शेती करण्याचा निर्णय घेतला. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">विशेष म्हणजे मार्केटमधल्या दलाली पद्धतीला </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">वेंकट</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">चा पाठींबा आहे. त्याचं म्हणणं हे की दलाल पाहिजेच नाहीतर शेतकऱ्याला शेतीतील कामं सोडून दररोज बाजारात जाऊन बसावं लागेल. </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">वेंकट</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">चं काम </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">गाइज्स</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">च्या बरोबर उलटं. म्हणजे </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">उत्पादक व उपभोक्ता यांच्यात थेट संबंध निर्माण करणे. असंघटीत दलालीमुळे शेतमालाचं जवळपास ४०% नुकसान होतं व बरेचसे शेतकरी अल्प अथवा अशिक्षित असल्याने त्यांना या </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">असंघटीत दलालीमध्ये फसवलं जातं. मग हे टाळण्यासाठी शेतकरी, दलाल यांच्यापासून ते मॉल व रस्त्यांवरील भाजीपाला विक्रेते यांच्यामध्ये योग्य समन्वय निर्माण करणे गरजेचे आहे.<span style="color: #6aa84f;"> </span></span><span style="color: #6aa84f; font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><a href="http://www.efarm.in/" target="_blank"><span style="color: #6aa84f;">'ई-फार्म</span>'</a></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><span style="color: #6aa84f;"><span style="color: #6aa84f;"> </span><span style="color: black;">समूह </span></span>तंत्रज्ञानाच्या मदतीने या सगळ्या गोष्टींवर मात करत आहे. </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<u><b><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">ट्रॅव्हल अनादर इंडिया</span></b></u><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><u><b>च्या पर्यटन सहली<span></span>तील काही क्षणचित्रे <span> </span> </b></u></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<i><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">सौजन्य: </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">ट्रॅव्हल अनादर इंडिया वेब साईट व ब्लॉग </span></i><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjW8eTXndlaEwT5Lv8uNe0QG_GfnpXXtV7tbOyOEe7a5MoZ6co2bLTBSBmxzwygkg_Ho4WF7j5eMvlYJnzi05USIRAQ40mvlGGT02Oa71pOpJbVcazV5wqJAqMx5kLJAfyx7jxCpBrjc6U/s1600/P1030252.JPG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjW8eTXndlaEwT5Lv8uNe0QG_GfnpXXtV7tbOyOEe7a5MoZ6co2bLTBSBmxzwygkg_Ho4WF7j5eMvlYJnzi05USIRAQ40mvlGGT02Oa71pOpJbVcazV5wqJAqMx5kLJAfyx7jxCpBrjc6U/s1600/P1030252.JPG" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdPtHu0lCCkHLPZw878t1xUG_U2c5g4usb276c6Ftyp-rtPHaC0vpKtEdEHXlvuPqLtUJ3DioifPJCUBwBKFzMv0bFLaS3t2sMIS05C8eUDvO7W7sRkcoEQdlOovD0fw_XGIEoKLsGdXM/s1600/DSC01895.JPG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdPtHu0lCCkHLPZw878t1xUG_U2c5g4usb276c6Ftyp-rtPHaC0vpKtEdEHXlvuPqLtUJ3DioifPJCUBwBKFzMv0bFLaS3t2sMIS05C8eUDvO7W7sRkcoEQdlOovD0fw_XGIEoKLsGdXM/s1600/DSC01895.JPG" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggqO8igjBtTNlqr6Yp2BolSudYjRJdEjqNEhi4c7fAsgD74ZGjRnHC2Cau6FH4PpqopOVDJAffJv4IqqffnAC4MvNSl0l9L4zJ0HNaTuctLaojkYSRFdB1xQH_rSIDKhP5b4aoJ0RbaBw/s1600/DSC01734.JPG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggqO8igjBtTNlqr6Yp2BolSudYjRJdEjqNEhi4c7fAsgD74ZGjRnHC2Cau6FH4PpqopOVDJAffJv4IqqffnAC4MvNSl0l9L4zJ0HNaTuctLaojkYSRFdB1xQH_rSIDKhP5b4aoJ0RbaBw/s200/DSC01734.JPG" width="200" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEji_hGj2wt7Dq-lvduP9tsf_s00EfWOkEDCwlOYKlNhNqzGdTIEet4l-cnCz-OAzrbFbgJUVA2ECIdJrKV2P5s7cdEcDQR1oqtXUb48ahMJOdn5Mv98nYNCb6YDhjvsPZ7mLM8iwOaTUyc/s1600/DSC01988.JPG" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEji_hGj2wt7Dq-lvduP9tsf_s00EfWOkEDCwlOYKlNhNqzGdTIEet4l-cnCz-OAzrbFbgJUVA2ECIdJrKV2P5s7cdEcDQR1oqtXUb48ahMJOdn5Mv98nYNCb6YDhjvsPZ7mLM8iwOaTUyc/s200/DSC01988.JPG" width="200" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpcMMOTd6_EPjxPzkPPgmhvqTI62dfUm2wGFnTDFcI8IMYNKIQ87aKJGrHF4IztFdA0uak3W8N9Uw2xZ2AjoAPhB3IqWfTP8R-uESUVpXSDBC-x5auRwlr_iXRs_L8qH9hHqvNS57PW4Q/s1600/P1030243.JPG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="134" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpcMMOTd6_EPjxPzkPPgmhvqTI62dfUm2wGFnTDFcI8IMYNKIQ87aKJGrHF4IztFdA0uak3W8N9Uw2xZ2AjoAPhB3IqWfTP8R-uESUVpXSDBC-x5auRwlr_iXRs_L8qH9hHqvNS57PW4Q/s200/P1030243.JPG" width="200" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihtdFNb0J31FfD6g_XzntLR-6JRsE4FEkJWvjiIkMEk1-5c8v4etEwu7JbLRUK_cmztFWxHAfzDSATkWoNmSEw1Nqek7MepVBms6Tsp-EJ6EdYVuGW7vtVG18IFRdxkCKUbxR2gjlO17E/s1600/P1020786.JPG" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="134" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihtdFNb0J31FfD6g_XzntLR-6JRsE4FEkJWvjiIkMEk1-5c8v4etEwu7JbLRUK_cmztFWxHAfzDSATkWoNmSEw1Nqek7MepVBms6Tsp-EJ6EdYVuGW7vtVG18IFRdxkCKUbxR2gjlO17E/s200/P1020786.JPG" width="200" /></a><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> </span><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8PXj_Ol3p1lGhNq-y11zSO9wRW3PmuZofJ1Bu2Sw1cP_SNvsiQGI1NQZdk2Zv61Xw5emT0wahEExxADB6HhKiDscBNQBRnOEmrXh0JjEorbvglOBHoXthMRuMGBayTfL5b7HSiZJwcdc/s1600/DSC01937.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8PXj_Ol3p1lGhNq-y11zSO9wRW3PmuZofJ1Bu2Sw1cP_SNvsiQGI1NQZdk2Zv61Xw5emT0wahEExxADB6HhKiDscBNQBRnOEmrXh0JjEorbvglOBHoXthMRuMGBayTfL5b7HSiZJwcdc/s200/DSC01937.JPG" width="200" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgSYI0pjFeAFKhjJ44pGzvmSKmxLotWeeaNzYpixIVkUoKvY-ifk0BhjsyuhgnX0_7wiE1dt2NUc3AKXbr1iYrWo1SvrYmX5vTKPcEXsaE_mR84MH6DAOkvBTQUORyKqOSZ9KZOHY13KCs/s1600/Visit+a+temple.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="123" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgSYI0pjFeAFKhjJ44pGzvmSKmxLotWeeaNzYpixIVkUoKvY-ifk0BhjsyuhgnX0_7wiE1dt2NUc3AKXbr1iYrWo1SvrYmX5vTKPcEXsaE_mR84MH6DAOkvBTQUORyKqOSZ9KZOHY13KCs/s200/Visit+a+temple.jpg" width="200" /></a><br /><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><br /><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> </span></div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-12518231486159133162012-02-03T14:20:00.000+05:302012-02-03T14:20:10.085+05:30जागृती यात्रा भाग ६ : 'अरविंद आय केअर'<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;"> बेंगलोरमधून निघाल्यानंतर ट्रेनने रात्रीच्या प्रवासात कर्नाटक, आंध्रप्रदेश ह्या राज्यांच्या सीमा पार करत पहाटेच कधीतरी तमिळनाडूत प्रवेश केला. दररोज सकाळी उठण्यासाठी आम्हाला ध्वनीक्षेपकाच्या माध्यमातून सूचना दिली जायची. आज मला त्याच्याही अगोदर जाग आली. प्रातर्विधी व अंघोळ उरकल्यानंतर खिडकीशेजारी येऊन बसलो. बाहेर दिसणारे तमिळ फलक, गावातल्या घरांची ती विशिष्ट रचना, गर्द हिरवळीनं बहरलेली भोवतालची सुपीक शेतं, घराभोवती एका ओळीत उभी असलेली नारळाची झाडे, हिरव्यागार गवताचं पसरलेलं लांबसडक कुरण व त्यात चरणाऱ्या गायी, नुकत्याच पडलेल्या सोनेरी उन्हात चमकणाऱ्या केळीच्या बागा असं डोळ्यांचं पारणं फेडणारं विलोभनीय दृश्य दिसत होतं. खिडकीबाहेरचा दिसणारा हा एवढा सुंदर नजरा व हलक्याश्या थंडीच्या या सौंदर्यात भर टाकायला लगेच आलेलं गरमागरम उप्पीट,ब्रेडजाम व वाफाळलेली कॉफी... अहाहा! खरंच </span><span style="font-size: small;">आनंदाचा </span><span style="font-size: small;">हा क्षण हातातून </span><span style="font-size: small;">कधीच </span><span style="font-size: small;">निसटू नये असं मनोमन वाटत होतं. आपल्या आयुष्यतले क्षण पकडून ठेबता आले असते तर? असा एक कवीकल्पनेतील विचार माझ्या मनात </span><span style="font-size: small;">पटकन </span><span style="font-size: small;">उमटू</span><span style="font-size: small;">न गेला. नाश्ता करत असतानाच मी कॅमेरा काढला व ते क्षण टिपण्याचा केविलवाणा प्रयत्न करू लागलो. शब्ददेखील अपुरे पडावेत असं हे निसर्गसौंदर्य थोडंच कॅमेराबद्ध होईल? हेलन केलरने किती मस्त म्हटलंय "The most beautiful things in the world cannot be seen or even touched, they must be felt with the heart</span><span style="font-size: small;">". मनातल्या मनात ही सर्व फिलोसोफी सुरु असतानाच थोडयाच वेळात मदुराई येईल, तयार रहा अशी अनाउन्समेंट झाली. गडबडीत सगळं आटोपलं व मदुराईची वाट पाहत दरवाजाजवळ जाऊन उभा राहिलो. </span><span style="font-size: small;"> </span></div>
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">मीनाक्षी मंदिरामुळे </span><span style="font-size: small;">मदुराईचं तसं मला पहिल्यापासून आकर्षण होतंच. </span><span style="font-size: small;">मीनाक्षी मंदिरासाठी जगभर प्रसिद्ध असलेलं हे </span><span style="font-size: small;">मदुराई </span><span style="font-size: small;">पांड्य राजवटीच्या काळात राज्याची राजधानीचं </span><span style="font-size: small;">शहर </span><span style="font-size: small;">होतं. मीनाक्षी मंदिरासारखी द्राविडीयन शैलीतील अनेक प्रसिद्ध मंदिरे मदुराईत आहेत. त्यातली बहुतांश मंदिरे ही पांड्य राजांनी बांधलेली आहेत. </span><span style="font-size: small;">'मदुराई'</span><span style="font-size: small;">च्या या नावाबद्दल अनेक आख्यायिका आहेत. त्यातली एक प्रसिद्ध आख्यायिका अशी आहे की पूर्वी कधीतरी जेव्हा या नगराला नावच नव्हतं, तेव्हा नगराला नाव द्यायचं म्हणून नगराच्या मध्यभागी सर्व नगरवासी जमले. आता अशा महत्वपूर्ण सोहळ्यात देवाला कसं विसरायचं, म्हणून सर्वांनी त्याची प्रार्थना करायचं ठरवलं. </span><span style="font-size: small;">नगरवासीं</span><span style="font-size: small;">च्या प्रार्थनेने भगवान शिव प्रसन्न झालेत व त्यांनी आशीर्वाद म्हणून आकाशातून सर्व नगरवासींवर मधाचा वर्षाव केला. या घटनेवरून या नगराला 'मधुरापुरी' हे नाव पडले व पुढे त्याचंच मदुराई झालं. आजदेखील मदुराईला कुडल मानगर (चार बंदरांच शहर), मल्लीगाई मानगर (मोगऱ्याचं शहर) आणि थुंगनगरम (कधीही न झोपणारं शहर) आदी नावांनी ओळखलं जातं. मदुराईत कोणी कधीही, कोणत्याही वेळी जावो, तो उपाशी परतणार नाही कारण दिवस व रात्रीच्या हरेक वेळी इथंल्या कुठल्या ना </span><span style="font-size: small;">कुठल्या</span><span style="font-size: small;"> घरात काहीतरी खायचं बनतच असतं म्हणूनच या शहराला </span><span style="font-size: small;">कधीही न झोपणारं शहर असं म्हटलं जातं. मदुराई स्टेशनवर उतरल्यावर तिथल्या अन्नानगरमध्ये असलेल्या अरविंद नेत्र रुग्णालयात (Aravind Eye Care) आम्हाला जायचं होतं. </span><span style="font-size: small;">मदुराईतील रस्ते स्वच्छ आहेत पण त्यांच्या बाजूला लावलेल्या राजकीय 'अम्मा'च्या फ्लेक्सनी त्या रस्त्यांना अरुंद करून टाकले आहे. वाटेत, बाजारात, दुकानांत पांढरा सदरा व लुंगी या पेहरावातील 'अन्नां'चा भरपूर वावर दिसत होता. तमिळ लोकांचं चित्रपट वेड तर जगजाहीर आहे. मदुराईत काही घरांच्या भिंतींवर फिल्मस्टार्सची मोठी चित्रे रंगवलेली दिसत होती. चित्रांच्या खाली जाहिरातवजा एखादा शब्दही दिसत नव्हता. कदाचित हौस म्हणून घर मालकांनी ती चित्रे रंगवून घेतली असावीत. शहरातले बरेचसे फलक तमिळ व इंग्रजीमध्ये होते. संपूर्ण मदुराईत हिंदीचा अजिबात गंध नाही. नाही म्हणायला,परतीच्या वेळी आम्हाला रेल्वे स्टेशनवर हिंदी कवी मैथिलीशरण गुप्त यांच्या नावाने असलेली एक कुलुपबंद लायब्ररी दिसली. आपल्यासारखंच इथेही अनेक दुकाने,कॉलेज,व कन्या शाळांची नावे 'मीनाक्षी'पासून सुरु होताना दिसतील. भगवान शिवाच्या इच्छेनुसार </span><span style="font-size: small;"> इथल्या </span><span style="font-size: small;">प्रत्येक दुसऱ्या मुलीचं नाव मीनाक्षी ठेवावं असंही मानलं जातं. </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> काही वेळातच आम्ही अन्नानगरातल्या 'अरविंद आय केअर'मध्ये पोहोचलो. </span><span style="font-size: small;">अरविंद आय केअरच्या या तीन मजली नवीन वास्तूचं उद्घाटन माजी राष्ट्रपती डॉ.अब्दुल कलाम यांच्या हस्ते १९९८ मध्ये झालं होतं. हे हॉस्पिटल १९७७ मध्ये डॉ.जी.वेंकटस्वामी यांनी सुरु केलं. तेव्हा ४ डॉक्टर्स व अकरा खाटांचं हे रुग्णालय आता डोळ्यांच्या सर्व सुविधा देणारं </span><span style="font-size: small;">जगातलं </span><span style="font-size: small;">सर्वात मोठं हॉस्पिटल बनलंय. </span><span style="font-size: small;">डॉ.वेंकटस्वामींना प्रेमाने डॉ.व्ही म्हटले जायचे. डॉ.</span><span style="font-size: small;">व्हीं</span><span style="font-size: small;">'नी त्यांच्या हयातीत या हॉस्पिटलमध्ये एक लाखांहून जास्त डोळ्यांच्या शस्त्रक्रिया केल्या. डॉ.व्हीं'चा जन्म १९१८ साली तमिळनाडूमधील वदमलपूरम या गावी झाला. अमेरिकन कॉलेज मदुराई व स्टेनले मेडिकल कॉलेज मद्रास येथे शिक्षण पूर्ण झाल्यानंतर त्यांनी १९४५-४८ पर्यंत भारतीय लष्करात वैद्यकीय सेवेत काम केले. नंतर त्यांनी शासकीय वैद्यकीय मदुराई रुग्णालयात ओप्था</span><span style="font-size: small;">मोलॉजी </span><span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">विभागाचे प्रमुख म्हणून काम पाहिले ते अगदी निवृत्तीपर्यंत. डॉ.व्हीं'नी </span><span style="font-size: small;">तिथे </span><span style="font-size: small;">भरपूर संशोधन केले. या पदावर २० वर्षे काम केल्यानंतर १९७७ मध्ये डॉ.व्ही निवृत्त झाले. मानवी जगण्यातून अंधत्वाचा अंधार नष्ट करायचा अशा उदात्त ध्येयाने पछाडलेला हा महामानव निवृत्तीनंतर आरामात वेळ काढत कसा बसेल? वयाच्या ५८ व्या वर्षी या 'तरुणा'ने अरविंद आयकेअरची स्थापना केली. योगी अरविंद यांच्या आध्यात्मिक शिकवणीचा डॉ.व्हीं'वरती प्रचंड पगडा होता. </span><span style="font-size: small;">अरविंद आय केअरमध्ये हे प्रत्येक </span><span style="font-size: small;">छोटया</span><span style="font-size: small;">-मोठया गोष्टीत आढळतं. रुग्णालयाला </span><span style="font-size: small;">त्यांनी दिलेलं नाव 'अरविंद' ते या</span><span style="font-size: small;">मुळेच. </span><span style="font-size: small;">डॉ. </span><span style="font-size: small;">व्हीं'</span><span style="font-size: small;">च्या अथक संशोधनातून साकार झालेल्या वैद्यकीय साधनांतून मोतीबिंदूवर कमीत कमी खर्चात शस्त्रक्रिया करता येई. भारतासारख्या प्रचंड लोकसंख्येच्या देशात वैद्यकीय सुविधा पोचवताना सरकारला प्रत्येकापर्यंत पोहोचता येणार नाही म्हणून 'अरविंद'सारखी अनेक केंद्रे असायला हवीत असं त्यांना वाटायचं. </span><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><img border="0" height="132" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEga-6pAnp0h0j7gYv9-zP8-vkCdpVA7JP1IByzfbkI6RIYeGMwUPtjLnD8-g_1aNsnaXc4BrA4ATbA22acQRRIlUyWXgPLTx-K9DExhnZaAMgUR-EHXEQV3LggcAnzynFw6GYEwscAOQW4/s200/TATAJagriti.gif" style="margin-left: auto; margin-right: auto;" width="200" /></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;">मदुराईतल्या </span><span style="font-size: small;">'अरविंद आय केअरमध्ये </span></td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: right;">
</div>
</div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"></span></div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> सोशल आंत्रप्रीनरशीप कोळून प्यालेल्या </span><span style="font-size: small;">'अरविंद'चं आर्थिक प्रतिरूप (Financial Model) बरचसं वेगळं आहे. गरीब रुग्णांना मोफत उपचार देतानाच मध्यम</span><span style="font-size: small;">वर्गीय</span><span style="font-size: small;"> व उच्च मध्यमवर्गीय हॉस्पिटलपासून दुरावले जाणार नाहीत याची हॉस्पिटल काळजी घेते. पण त्याच वेळी अगरीब रुग्णांच्या उपचारासाठी गरीब रुग्णांना दिल्या जाणाऱ्या एकूण सेवेच्या दर्जात कोणतीच तडजोड होणार नाही याचीही काळजी घेतली जाते. अगरीब रुग्णांकडून मिळणाऱ्या पैशांतून एकूण गरीब रुग्णांपैकी ४०% रुग्णांचे उपचार केले जातात. तसेच </span><span style="font-size: small;">'अरविंद'मधून तयार होणाऱ्या लेन्सेस, सुया, सर्जिकल ब्लेड्स इत्यादी वैद्यकीय साधनांची सुमारे १२० देशांना </span><span style="font-size: small;">निर्यात केली जाते. त्यातून मिळ</span><span style="font-size: small;">णाऱ्या उत्पन्नातून अनेकानेक गरजू रुग्णांचे अल्प किमतीत किंवा मोफत उपचार केले जातात.</span><span style="font-size: small;">नेहमीप्रमाणे आम्ही सर्वसामान्यांवर या प्रतिरुपाचा परिणाम (Case study of an Impact)</span><span style="font-size: small;"> तपासण्यासाठी मदुराईपासून २८ किमी एका गावात </span><span style="font-size: small;">'अरविंद'चं केंद्र होतं, तिथं गेलो. तिथला अनुभवही चांगला होता. </span><span style="font-size: small;">'अरविंद'ची उत्तम सेवा, गरजूंसाठी अल्पदरात उपलब्ध उपचार व सोबत असलेली अध्यात्मिक जोड यांमुळे </span><span style="font-size: small;">फक्त मदुराईतच नव्हे तर संपूर्ण तमिळनाडूत </span><span style="font-size: small;">'अरविंद'बद्दल कसा विश्वास निर्माण झाला आहे हे तिथं पाहता आलं. डॉ.व्ही नेहमी त्यांच्या हॉस्पिटलची तुलना मीनाक्षी मंदिराबरोबर करायचे. २००६ मध्ये ते निर्वतल्यानंतर अजूनदेखील </span><span style="font-size: small;">'अरविंद' त्यांनी दाखवलेल्या वाटेवर आहे. डॉ.</span><span style="font-size: small;">व्हीं'ची बहिण डॉ.नतचेअर, ज्या तिथे आता डॉक्टर आहेत, त्यांना आम्ही भेटल्यानंतर त्या म्हटल्या " पुढे 'अरविंद' असं असेलच हे खात्रीने कोणीही सांगू शकत नाही. इथे येणाऱ्या नव्या डॉक्टर्सवर ते अवलंबून आहे."</span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"></span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"><span> </span></span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> मीन-अक्षी म्हणजे जिच्या डोळ्यांचा आकार माशासारखा आहे ती. </span><span style="font-size: small;">मत्स्यासारखे </span><span style="font-size: small;">सुंदर नेत्र लाभले</span><span style="font-size: small;">ल्या</span><span style="font-size: small;"> देवी पार्वतीचं </span><span style="font-size: small;">हे </span><span style="font-size: small;">मीनाक्षी मंदिर </span><span style="font-size: small;">२००० वर्षांपूर्वी </span><span style="font-size: small;">मदुराईत </span><span style="font-size: small;">वसलं होतं. आज त्याच </span><span style="font-size: small;">मदुराईत </span><span style="font-size: small;">'अरविंद आय केअर' </span><span style="font-size: small;">नेत्रसेवेच्या माध्यमातून गरीब-मध्यम वर्गीय गरजूं</span><span style="font-size: small;">चं 'बघणं' सोपं </span><span style="font-size: small;">करत आहे. सर्वसाधारणपणे एकेकाळी मंदिरातल्या देवाचा लवकर बरा होवो असा आशीर्वाद घेऊन रुग्ण दवाखान्यात भरती होत असे. पण 'अरविंद'मध्ये घेतलेल्या सुंदर नजरेकडून ते मंदिरात असलेल्या देखण्या नेत्रांकडे असा आज मदुराईतल्या रुग्णांचा प्रवास होतोय.<span> </span><span></span><span></span></span><span style="font-size: small;"><span></span> <span></span></span><span style="font-size: small;"><span></span></span><span style="font-size: small;"><br /></span></div>
</div>
</div>
</div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-92120609340696707352012-01-27T15:23:00.001+05:302012-01-27T15:29:21.128+05:30जागृती यात्रा भाग ५ : ग्रेट भेट.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> हुबळी-धारवाडची सेलको भेट व नंतर होन्नापुरातील ग्रामस्थांशी संवाद झाल्यावर आमची बस हुबळी स्टेशनकडे निघाली. दिवसभरात खूप काही गवसल्यासारखं वाटत होतं. बसमध्ये खिडकीजवळ बसून कर्नाटकातील खेडी बघत निघालो होतो. आपल्याकडे दिसतात तीच नेहमीची दृश्ये भराभर नजरेआड होत होती. हिरवीगार शेतं, रस्त्याने जाणारी गाईगुरे, डोक्यावर गवताचा भर घेऊन जाणाऱ्या बायका, चौकातल्या दुकानांवरचे कानडी फलक इत्यादी दृश्ये बघत असताना बसने धारवाडमध्ये कधी शिरकाव केला तेच कळलं नाही. धारवाडमध्ये प्रवेश करताना सुरुवातीलाच सेलकोच्या गतीला आर्थिक उर्जा देणाऱ्या कर्नाटक ग्रामीण विकास बँकेचं (KGVB) मुख्यालय दिसलं. एका ठिकाणी शाळा सुटली होती. पोरं घरी निघालेली. आमच्या सलग दहा-बारा गाडया दिसताच पोरं हात दाखवत ओरडायला लागलीत. लहानपणचे दिवस आठवलेत. ट्रेन मध्ये गेल्यावर डायरीत हे सगळं टिपायचं व त्यानंतर उद्याच्या भेटीचा गृहपाठ आजच करायचा हे पक्क केलं. त्याला कारणही तसंच होतं. दुसऱ्या दिवशी बेंगलोरमध्ये आम्ही नारायणमूर्तींना भेटणार होतो. इन्फोसिसमधल्या या ग्रेट भेटीची सर्वांनाच उत्सुकता होती. हुबळी स्टेशनवर पोचलो. स्वयंसेवकांनी तिथून कुठल्या प्लाटफॉर्मवर जायचं ते सांगितलं. सगळेच कंटाळले होते व भूकही तडकून लागली होती. सर्व यात्री तसेच ट्रेनमध्ये गेले. १५-२० मिनिटानंतर फ्रेश झाल्यानंतर चहा, कॉफी व नाश्ता आला. गप्पा मारत, दंगा करत खाद्यपदार्थांचा पोट भरून समाचार घेतला. आमच्या ट्रेनमध्ये अनाउन्समेंटची सोय केली गेली होती. नाश्ता झाल्यावर साधारण दहापंधरा मिनिटांनी प्रेझेंटेशनसाठी यात्रींना चेअर कारमध्ये जमा होण्याची सूचना झाली. सेलकोवर अभ्यास करणारा ग्रुप पॉवरपॉइंट प्रेझेंटेशन देणार होता. गटानुसार एका वेळी सव्वादोनशे यात्रींनी (राहिलेल्यांनी नंतर) त्यासाठी उपस्थित राहायचे व बाकीच्यांनी हा वेळ गृहपाठासाठी वापरायचा अशी सूचना होती. दोन तास धावत्या ट्रेनमध्ये प्रेझेन्टेशन ऐकायचं, मग प्रश्नोत्तरांचा वेळ, नंतर सूप, जेवण परत पुढील दोन तास दुसरा सेशन रात्रीचा फलाहार, दूध व मग झोप असं आमचं रोजचं 'धावतं' वेळापत्रक होतं. </span></div>
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> दुसऱ्या दिवशी बेंगलोरच्या 'व्हाईटफिल्ड'वर उतरलो. तिथं सर्वांना " डू'ज व डोन्ट'ज "च्या सूचना मिळाल्या. आम्हाला घेऊन बसेस इन्फोसिसकडे निघाल्या. इन्फोसिसमध्ये पोचल्यानंतर प्रथम सर्वांची तपासणी झाली. नंतर इन्फोसिसचा भव्य कॅम्पस बघितल्यावर आम्ही सगळे सभागृहाकडे गेलो. नारायणमूर्तींचा कार्यक्रम दुपारच्या सत्रात होता. त्याअगोदर सकाळच्या सत्रात नंदिनी बैद्यनाथ यांचं 'Mentorship' या विषयावर व्याख्यान होतं. व्याख्यान ठीक-ठाक झालं. व्याख्यानंतर लंचसाठी इन्फोसिसकडून सर्वांना निमंत्रित करण्यात आलं होतं. स्वादिष्ट व चवदार पदार्थांवर यथेच्छ ताव मारल्यानंतर परत सर्वजण सभागृहात जमले. ज्याला त्याला नारायणमूर्तींना जवळून बघायचे होते म्हणून पुढच्या सीट्स लगेच भरल्या. थोडया वेळातच नारायणमूर्ती आले. </span><span style="font-size: small;">श्री. मूर्ती </span><span style="font-size: small;">व्यासपीठावर " ते आले, त्यांनी पाहिलं व त्यांनी जिंकलं " असेच अवतरले आणि सर्वत्र टाळ्यांचा कडकडाट झाला. स्वागताची औपचारिकता झाल्यावर सभागृहात इन्फोसिसच्या उत्तुंग भरारीवर एक व्हीडीओ दाखवण्यात आला. साधारणता १५ मिनिटांचा हा </span><span style="font-size: small;">व्हीडीओ आमच्या बरोबर नारायणमूर्तींनी एखाद्या लहान मुलाला असलेल्या जिज्ञासेप्रमाणे बघितला. 'Powered by Intellect, Driven by values' हे ब्रीदवाक्य असणाऱ्या इन्फोसिसचा लेखाजोखा झाल्यानंतर श्री. मूर्तींची मुलाखत होणार होती. पण औपचारिकता म्हणून श्री. मूर्तींनी छोटेखानी भाषण केले. भाषणात त्यांनी सर्वप्रथम सर्व यात्रींचे स्वागत केले. देशाच्या कानाकोपऱ्यातून आलेल्या यात्रींमध्ये ग्रामीण-निमशहरी व महिला यात्रींची संख्या सुखावणारी आहे, असे त्यांनी त्यांच्या भाषणात नमूद केले. </span></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIaDoEbZhSKJtehDJgWAcQg9HDYKJxWAAnQOg8WVtlEnKT3mttjFEYjMH5dVrq0NO5cXqH1_gyfHNdf6VFJEW3TN5r6JNZLd55kfzslqB6ApW0nx2L_AmXImZMg35JtIeh4hOEILyMa84/s1600/Jagriti_Yatra_2011-11.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIaDoEbZhSKJtehDJgWAcQg9HDYKJxWAAnQOg8WVtlEnKT3mttjFEYjMH5dVrq0NO5cXqH1_gyfHNdf6VFJEW3TN5r6JNZLd55kfzslqB6ApW0nx2L_AmXImZMg35JtIeh4hOEILyMa84/s200/Jagriti_Yatra_2011-11.jpg" width="200" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"> <span style="color: orange;">मुलाखतीदरम्यान बोलताना नारायण मूर्ती.</span></td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> मुलाखतीत नारायणमूर्ती अनेक विषयांवर भरभरून बोलले. त्यात त्यांनी त्यांची विचारसरणी कम्युनिझम ते कॅपिटालिस्ट </span><span style="font-size: small;">कम्युनिझमपर्यंत कशी बदलत गेली ते विस्तृतपणे सांगितले. इन्फोसिसबद्दल बोलताना ते म्हणाले " इन्फोसिसच्या स्थापनेपासून ते आतापर्यंतचा सगळा प्रवास करताना आम्ही </span><span style="font-size: small;">मूल्यांशी </span><span style="font-size: small;">कधीच तडजोड केली नाही. मागील आर्थिक मंदीत इन्फोसिसव्यतिरिक्त इतर सर्व आयटी कंपन्यांनी त्यांच्या किमती कमी केल्या, इन्फोसिसनेही तसे करावे यासाठी त्यांनी दडपण आणले. पण </span><span style="font-size: small;">इन्फोसिसने </span><span style="font-size: small;">शेवटपर्यंत आपला मुद्दा सोडला नाही. बाकीच्या </span><span style="font-size: small;">आयटी कंपन्यांना </span><span style="font-size: small;">नंतर त्याचा फटका बसला. मग इन्फोसिसची कृती योग्य असल्याचे मत अनेक </span><span style="font-size: small;">कंपन्यांनी </span><span style="font-size: small;">प्रांजळपणे आमच्याकडे व्यक्त केले." यात्री जाणू इच्छिताहेत की तुमचे आदर्श कोण आहेत? असा प्रश्न राजने विचारल्यावर सेकंदाचाही विलंब न लावता मूर्ती म्हणाले " महात्मा गांधी. गांधीजी हे नेहमीच माझे प्रेरणास्त्रोत राहिले आहेत. कारण त्यांनी जो बदल तुम्ही पाहू इच्छिता तो बदल तुम्ही स्वत:च व्हा असं सांगितलं होतं. तो बदल मी झालो आणि आज इन्फोसिस इथे आहे." हे सांगताना त्यांच्या प्रत्येक शब्दात इन्फोसिसबद्दलचा त्यांना असलेला अभिमान जाणवत होता. विषयांतर करताना त्यांनी इतर बाबींवर असलेली त्यांची मते मांडली. </span><span style="font-size: small;">त्यामध्ये </span><span style="font-size: small;">मग आंत्रप्रीनरशिप, </span><span style="font-size: small;">आंत्रप्रीनर व मूल्यव्यवस्था,ग्रामीण विकास, महिलांचा अनेक गोष्टींतील सहभाग, इतर विकसित देश, सध्या चर्चेत असलेला भ्रष्टाचार, टीम अण्णा व त्यांचे सहकारी या विषयांचा समावेश होता. प्रश्नोत्तराच्या तासात एका मुलगीने विचारलेल्या 'इन्फोसिस सोडताना तुम्हाला काय वाटलं?' या प्रश्नाला त्यांनी " इन्फोसिस मला माझ्या मुलीसारखीच होती. मुलीचं लग्न होताना ती घर सोडून जात असते, त्यावेळी प्रत्येक बापाला जसं वाटतं तसेच भाव इन्फोसिस सोडताना माझ्या मनात होते.", असं भावूक उत्तर दिलं.</span><span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="text-align: left;">
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbbKrxOrW7gFM11sGIr8Rvz92dlaC-_C22sLu8VY-OHOvL3stVTZemH0VbAt3CMWlsTLt_HquxqrAN_KBhOq0WRy6Mne7p6OuCp5ST1XWKYk0llMjwR58u8pZmqVgMl2hWBU9QBzkbBfM/s1600/Jagriti_Yatra_2011-14.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbbKrxOrW7gFM11sGIr8Rvz92dlaC-_C22sLu8VY-OHOvL3stVTZemH0VbAt3CMWlsTLt_HquxqrAN_KBhOq0WRy6Mne7p6OuCp5ST1XWKYk0llMjwR58u8pZmqVgMl2hWBU9QBzkbBfM/s200/Jagriti_Yatra_2011-14.jpg" width="200" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="color: orange;">बेंगलोरमधील पॅनेल डिस्कशन. </span></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">नारायण मूर्तींच्या मुलाखतीनंतर जागृती यात्रेच्या संपूर्ण प्रवासातील पहिले </span><span style="font-size: small;">पॅ</span><span style="font-size: small;">नेल डिस्कशन इन्फोसिसमध्ये आयोजित करण्यात आले. विषय होता- 'Technology startups and social impacts'. तंत्रज्ञानावरील एवढा चांगला विषय, प्रचंड उर्जेने भरलेले उद्याचे हे तीन-चारशे तंत्रज्ञ व जिथं हे सारं पार पडतंय तो इन्फोसिसचा कॅम्पस हा जुळून आलेला एक सुंदर योग होता. </span><span style="font-size: small;">पॅ</span><span style="font-size: small;">नेल डिस्कशनमध्ये सहभागी होणारे तज्ञ होते- फणींद्र सामा, वीर कश्यप व अभिनव सिन्हा. हे तिघेही तरुण तंत्रज्ञ. यांतला फणींद्र अनेकांना माहित असेल. प्रसिद्ध '<a href="http://redbus.in/" target="_blank">रेड बस</a>'चा सीइओ. रेडबसने बसची तिकिटे विकण्यासाठी तंत्रज्ञानाचा मोठया प्रमाणात वापर केला आहे. वीर कश्यप हा '<a href="http://babajob.com/" target="_blank">बाबाजॉब.कॉम</a>'चा सीओओ तर अभिनव हा '<a href="http://ekopay.in/" target="_blank">इकोपे</a>'चा संस्थापक आहे. </span><span style="font-size: small;">बाबाजॉब.कॉम ही </span><span style="font-size: small;">वेबसाईट </span><span style="font-size: small;">आपलं दैनंदिन जगणं सोपं करणाऱ्या मनुष्यबळाचा म्हणजे कामवाली, ड्रायव्हर इ.चा पुरवठा वेबसाईट वरून ग्राहकांना करते. तर </span><span style="font-size: small;">अत्यल्प उत्पन्न असणाऱ्या लोकांना बँकेत खाते उघडण्यास अनेक अडचणी येतात म्हणून </span><span style="font-size: small;">अभिनवने </span><span style="font-size: small;">इकोपे</span><span style="font-size: small;">च्या माध्यमातून त्या गरजूंसाठी सर्व बँक सुविधा देणारे एक मॉडेल उभे केले आहे. </span><span style="font-size: small;">पॅ</span><span style="font-size: small;">नेल डिस्कशनमध्ये तिघांचीही वेगवेगळी मते,वेगळे दुष्टीकोन व त्यांनी एकमेकांशी केलेले वादविवाद यांमुळे ते ऐकताना मजा आली. </span><span style="font-size: small;">कोणतेही तंत्रज्ञान असो, ते वापरणा</span><span style="font-size: small;">ऱ्या</span><span style="font-size: small;">च्या दैनंदिन जगण्यावर त्याचा बराच फरक पडून जातो, या गोष्टीवर तिघंही ठाम राहिलेत. मग प्रत्येकाने आपापल्या माहितीतील उदाहरणे देवून ते पटवण्याचा प्रयत्न केला.</span><span style="font-size: small;">पॅ</span><span style="font-size: small;">नेल डिस्कशन खूप छान झालं.</span><span style="font-size: small;"> केवळ नारायणमूर्तीच नव्हे तर या तिघा तरुण तंत्रज्ञांनीही आमच्यासमोर तंत्रज्ञाच्या माध्यमातून गरजू व अल्पशिक्षित लोकांसाठी तुम्ही भरपूर काही करू शकताय हा संदेश ठेवला होता. हा संदेश त्यांनी कोणत्या भाषणातून दिला नाही तर त्यांच्या कृतीतून त्यांनी प्रत्यक्षात उतरवला होता. या 'ग्रेट' </span><span style="font-size: small;">चौघांना </span><span style="font-size: small;"> भेटून झाल्यावर आम्ही इन्फोसिसचा निरोप घेतला. आता पुन्हा बस, पुन्हा स्टेशन, तीच ट्रेन, तेच शेड्युल फक्त ठिकाण नवं.</span></div>
</div>
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-71548188184978154232012-01-24T01:11:00.003+05:302012-01-26T17:03:20.587+05:30जागृती यात्रा भाग ४: सेलको: जगणं उजळवताना..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> यात्रेत जमलेले सर्व यात्री हे एकाच मांदियाळीतले होते. या साऱ्यांच्या तोंडी स्वत:च्या देशाच्या भावी विकासाचं सुप्त होतं. भारताच्या विविध भागांतून आलेली ही टीम सारा भारत बघायला,शोधायला जाते हे खरंय, पण त्याच्याच अगोदर या ट्रेन मध्ये विविधरंगी-विविधढंगी भारत जमलेला होता. ट्रेनमध्ये अगदी पहिल्या दिवशीच भारताच्या २४ राज्यांतले व २३ देशातील असे ४७ रंग एकमेकांत लीलया मिसळले. पहिला दिवस ही पुढच्या चौदा दिवसांची रिहर्सल होती. पुढील चौदा दिवस ट्रेनमध्येच अर्ध्यापेक्षा अधिक वेळ रहायचं होतं व म्हणून या नव्या रुटीनला रूळावं म्हणून पहिला दिवस सर्वांनी जागृतीच्या शेड्युलनुसार ट्रेनमध्येच घालवला. पहिल्या दिवशीच पुढच्या चौदा दिवसांच्या खडतरपणाची जाणीव झाली. जागृती ही एक 'अॅडवेंचर जर्नी' असल्याने मनाची तशी तयारीही झाली होतीच. दुसऱ्या दिवशी यात्रेतली पहिली भेट आम्ही देणार होतो हुबळी-धारवाड व तिथून काही अंतरावर असलेली खेडी. बेंगलोरमधील 'सेलको' नावाच्या सौरउर्जेच्या क्षेत्रात लक्षणीय काम करणाऱ्या या कंपनीची खेडयातील कामगिरी, त्यांनी तिथं उभारलेलं आर्थिक मॉडेल व गावकऱ्यांशी संवाद असा हा तिहेरी कार्यक्रम होता. त्याअगोदर सेलकोची सुरुवात, तिचं नेमकं काम इ. बाबी सर्वांना माहिती व्हाव्यात यासाठी सेलकोतर्फे धारवाडच्या कृषी विद्यापीठात सेमिनार आयोजित केला होता.</span></div>
<div class="gmail_quote" style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0wqdz8LgRv8vN1GuzWKs4SIR-5f6zlcKZUlK7Y-XgOPVzriFTk5jktOvuFabgpFpPaijnblf2GHs2cLT_Z4FQgKjuW8s1XtYXZBeVLi2_ctIxykOedmwvJkcTxHMYbwtV0t51awj6bHw/s1600/selco_logo.gif" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0wqdz8LgRv8vN1GuzWKs4SIR-5f6zlcKZUlK7Y-XgOPVzriFTk5jktOvuFabgpFpPaijnblf2GHs2cLT_Z4FQgKjuW8s1XtYXZBeVLi2_ctIxykOedmwvJkcTxHMYbwtV0t51awj6bHw/s1600/selco_logo.gif" /></a></span><span style="font-size: small;">
</span><br />
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: small;">
सध्या सेलको ही सौर उर्जेच्या क्षेत्रात काम करणारी एक नावाजलेली भारतीय कंपनी आहे. तीची स्थापना १९९५ मध्ये श्री.हरीश हांडे यांनी केली. तेव्हापासून सेलको सौरवीज व सौरवीजेशी संबंधित इतर सेवा प्रामुख्याने कर्नाटक व दक्षिण भारतातील ग्रामीण भागात देत आली आहे. फक्त वीजच नव्हे तर त्यच्यशी संलंग्न तंत्रज्ञानाची योग्य माहिती, आर्थिक साहाय्य व नंतर कार्यक्षम सेवा देणे ही आता सेलकोची ओळख बनलेली आहे. सेलकोने अनेक घरांना फक्त वीजच नाही तर या क्षेत्रातील लघुद्योगसुद्धा दिलेले आहेत. हरीश हा आयआयटी खरगपूरचा एनर्जी स्टडीजमधला इंजिनिअर. पुढे एमएस व पीएचडी त्याने अमेरिकेतल्या म्यासाच्युसेट्समधून केल्यानंतर तिथलं ऐशारामी जीवन नाकारून भारतात परत येऊन सेलकोची स्थापना केली. सौरउर्जेवर काम करणारी कंपनी सुरू करायची हे ठरल्यानंतर ग्रामीण भागात तिची उपयुक्तता कितपत असेल हे अभ्यासण्यासाठी त्याने बेंगलोरजवळच्या एका खेडयातील शेतकऱ्याच्या घरी सौर-व्यवस्था बसवली. थोडया दिवसांनी हरीश व त्याचे दोन सहकारी त्या शेतकऱ्याकडे पैसे आणण्यासाठी गेले असता, काही कारणास्तव त्यांना पैसे मिळाले नाहीत. तिघांकडे मिळून तेव्हा चाळीस रूपये, त्यात मग तिघांनीही कसेबसे जेवण उरकले. आता बेंगलोरला परत जायचा प्रश्न. एका अनोळखी खेडयात एवढे पैसे कुठून मिळणार? हरीशचे दोन्ही सहकारी अल्पशिक्षित. ते इकडं-तिकडं फिरुन कुठं काही काम मिळंतय का बघू लागले. बेंगलोरवरुन दक्षिणेत कुठंतरी जाणाऱ्या बसेस तिथं जवळपास थांबायच्या. हरीशच्या दोन्ही सहकाऱ्यांनी तिथं हमाली केली व पैसे मिळवले. अर्थार्जन व शिक्षण यांचा वानगीदाखलही संबंध न दर्शवणारा तो प्रसंग हरीशच्या मनावर कायमचा कोरला गेला आणि म्हणूनच उत्तमोत्तम कौशल्ये असूनही फक्त अशिक्षित किंवा अल्पशिक्षित असल्याने सध्याच्या अर्थकारणात मागे पडल्यामुळे हिणवल्या जाणाऱ्या या वर्गाकडे हरीशचा ओढा जरा जास्तच आहे.</span></div>
<span style="font-size: small;">
<br />
हुबळीच्या जंक्शनवर उतरल्यावर बसने आम्ही धारवाडच्या कृषी विद्यापीठाकडे प्रयाण केले. विद्यापीठाच्या आवारात सेलकोकडून आमचे स्वागत करण्यात आले. हरीश या कार्यक्रमाला उपस्थित नव्हता. पण आमच्या पुढच्या प्रवासात अहमदाबादमध्ये आम्हाला तो भेटला. कार्यक्रमात सेलकोचे आर्थिक संचालक श्री.उडुपा यांनी कंपनीचा सारा प्रवास आमच्यासमोर मांडला. सेलकोवरील त्यांचं भाषण माहितीपूर्ण होतं. श्री.उडुपा हे पूर्वी कर्नाटक ग्रामीण विकास बँ</span><span style="font-size: small;">केचे (KGVB) चेअरमन होते. १९९५ मध्ये सेलकोची स्थापना झाल्यावर हरीशकडे कोणत्याच प्रकारचं आर्थिक पाठबळ नव्हतं. तरीसुद्धा कर्नाटकतल्या गावांगावांतून, खेडयाखेडयातून सौर उर्जेच्या मॉडेल्सचे डेमोज देत, त्याचे फायदे सांगत फिरत होता. पण आपल्याकडे सेल्समन घरी आला की लोकांना मनात शंका येते की हा काहीतरी गळ्यात मारायला आलांय. हरीशच्या बाबतीतही तेच झालं. त्यात अगोदर तिथं शासकीय यंत्रणा हा सौर प्रकल्प राबवायच्या. त्यांच्या कामांचा निकृष्ट दर्जा, अनियमित देखभाल, काही ठिकाणी खंडित सेवासुद्धा आणि सोलार पनेल्सची न परवडणारी किंमत यामुळे तेव्हा सौर व्यवस्था हा प्रकार आपली विश्वासार्हता गमावून बसला होता. या साऱ्यामुळे हरीशसमोर मोठी आव्हाने उभी होती. या आव्हानांना संधी समजत सेलकोने मग वर्षानुवर्षे दारिद्ऱ्याने गांजलेल्या या जनतेसाठी आपले आर्थिक मॉडेल उभारले. खेडयातल्या या अल्पशिक्षित व गरीब जनतेपर्यत सौर व्यवस्थेची सोय पोचली तर लोडशेडींगच्या त्रासातून त्यांची सुटका होइल हा हरीशचा विचार. मग हरीशने ग्रामीण अर्थव्यवस्था व तिचे बेभरवशाच्या शेतीवरील अवलंबित्व समजून घेतले. ग्रामीण जनतेच्या या अशा आर्थिक परिस्थितीचा विचार केल्यावर यांना सौरव्यवस्था खरेदी करण्यासाठी बॆंकेचं आर्थिक साहाय्य, प्रतिमहिना अल्प हप्ता म्हणजे अगदी १० रुपयांपसून ते ३५० रुपयांपर्यंत, सौर व्यवस्थेची कायमस्वरुपी विनाशुल्क देखभाल व दुरुस्ती, तसेच कर्जाच्या परतफेडीची बहुकालीन मुदत अशा कल्पना राबवायला सुरुवात केली. या गरीब शेतकऱ्यांना कर्ज देण्यासाठी मघाशी उल्लेख केलेल्या श्री. उडुपांच्या कर्नाटक ग्रामीण विकास बंकेने त्यावेळी हरीशला खूप मदत केली. आता तर निवृत्त झाल्यावर त्यांनी सेलकोचे पूर्ण वेळ संचालक म्हणून काम पाहायला सुरुवात केली आहे. या पार्श्वभूमीवर बी-स्कूलमधल्या शिकलेल्या एखाद्या आंत्रप्रीनरसारखे ’डिमांड मार्केट’ शोधून प्रोडक्ट विकण्याऐवजी, जिथे आपल्या </span><span style="font-size: small;">प्रो</span><span style="font-size: small;">डक्टला डिमांडच नाही, चक्क तिथे तो </span><span style="font-size: small;">प्रो</span><span style="font-size: small;">डक्ट यशस्वीरित्या विकायचा व चक्क डिमांड मार्केट तयार करायचे, हे विशेषच म्हणायला हवे. बँ</span><span style="font-size: small;">कांची व शासकीय यंत्रंणांची आर्थिक मदतीस अनिच्छा असतानाही हरीशने सेलकोला यशस्वी करुन दाखवले.</span><br />
<span style="font-size: small;"><br /><br />
</span><span style="font-size: small;">
</span><br />
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhyq_Xat6Ns3quTMgPsgPmW378YONf5GUPWqSEntHQ3BmvFcJUPwOyEpVAiZ8uWOrN1V5-xMYHYpwLz6ycr-vg6Ae43J3c7SKQwIvQNJ1xEgd9sni0fBPwI8piA_aURuijWEtFvrwmYrEk/s1600/Jagriti+Yatra+2011-14.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="127" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhyq_Xat6Ns3quTMgPsgPmW378YONf5GUPWqSEntHQ3BmvFcJUPwOyEpVAiZ8uWOrN1V5-xMYHYpwLz6ycr-vg6Ae43J3c7SKQwIvQNJ1xEgd9sni0fBPwI8piA_aURuijWEtFvrwmYrEk/s200/Jagriti+Yatra+2011-14.jpg" width="200" /></a></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;">यात्रींसमोर बोलताना श्री. उडुपा</span></td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-size: small;"> श्री. उडुपांच्या भाषणानंतर ’अभ्यासलेल्या प्रतिरुपाचा परिणाम’(Case study of an Impact) या आमच्या प्रकल्पांतर्गत आम्ही धारवाडजवळच्या ’होन्नापूर’ या गावात तिथंल्या गावकऱ्यांशी संवाद साधण्यासाठी गेलो. सेलकोचा त्यांच्या वर्तमान वीजेच्या स्थितीवर चांगला परिणाम असल्याचे अनेकांनी मान्य केले. तिथल्या सौर-व्यवस्था बसवलेल्या एका घरात आम्ही काही यात्री गेलो. गृहिणीशी बोलताना कळलं की, सेलकोचे बरेचसे ग्राहक प्रतिदिन १०० रुपयांपेक्षाही कमी उत्पन्नात जगत असतानादेखील त्यांनी ३-४ वर्षांपूर्वी अठरा-वीस हजारांची सौर-व्यवस्था बसवून घेतलेली आहे. ज्यातले ९५% रक्कम बँ</span><span style="font-size: small;">क ग्राहकाला देते. हरीश अहमदाबादमध्ये आम्हाला सांगत होता " देशभरात आतापर्यंत अशाच १,२०,००० घरांमध्ये सेलकोनं आपली सौर-व्यवस्था बसवली आहे. सध्यातरी भारतात फक्त कर्नाटक व गुजरात या दोन राज्यापर्यंत हा विस्तार मऱ्यादीत आहे. या दोन राज्यांत मिळून सेलकोच्या २५ शाखा आहेत. सौर व्यवस्थेसाठी लागणाऱ्या बॆटरीजचा लघुद्योगही सेलकोने रस्त्यांवरील विक्रेत्यांना घेउन सुरु केला आहे."</span><br />
<span style="font-size: small;">
</span><span style="font-size: small;">
स्वत:बरोबर तळागाळातल्या अल्पशिक्षित ग्रामीण जनतेचा विकास साधण्याचा चंग कर्नाटकतल्या हंडट्टू नावाच्या छोट्या खेडयात जन्मलेल्या हरीश हांडे या ’सोशल आंत्रप्रीनरने’ बांधला आहे. आपल्याला ज्या भागात काम करायचे आहे, तिथल्या लोकांच्या आर्थिक परिस्थितीचा सगळ्याच व्यावसायिक कंपन्या विचार करतात पण तो फक्त स्वत:च्या फायद्यासाठी. त्यांच्या तिथं आपलं उत्पादन खपवण्यासाठी. (उगाच खेडयातली पोरं-पोरी एक रुपयाचा शांपू आणि ५ रुपयांची </span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">कॅ</span><span style="font-size: small;">डबरी घेत नाहीत.) त्यांच्या अभावांचा, त्रुटींचा विचार करुन तिथं वेगळं असं मॉडेल उभा करणारा हरीशसारखा एखादा रोल मॉडेल वेगळाच. ग्रामीण भारताशी हरीशची नाळ जोडली गेली आहे. ’भारता’ला बरोबर घेउन चालल्याशिवाय ’इंडिया’ महासत्ता बनू शकणार नाही असं तो म्हणतो व त्या भारताकडे होत असलेलं दुर्लक्ष त्याला चीड आणतं. यू ट्यूबवरील त्याचे<a href="http://www.youtube.com/watch?v=UnhDzMsjSxw"> हे</a> <a href="http://www.youtube.com/watch?v=inKDspSDE2M">व्हिडीओज</a> बघितले तरी हे लक्षात येतं. अंधारात ठेचकळल्याशिवाय उजेडाची किंमत कळत नाही. हा ’असा’ अंधार आयुष्यात येणंही गरजेचं असतं. हरीशच्या आयुष्यात तो आला. सहा महिने श्रीलंकेत व दोन वर्षे कर्नाटकात झोपडीत अशी तब्बल अडीच वर्षे अंधारात काढल्यावर त्याला ’प्रकाश’ म्हणजे काय ते कळलं. आशियाचं नोबेल समजल्या जाणाऱ्या मॆगसेसे पुरस्कार व दोनदा अॅश्डेन पुरस्कार मिळवल्यानंतरही आपलं काम आता कुठं सुरु झालंय असं त्याला वाटतंय. कारण अजूनही ४० कोटी भारतीय अंधारात राहतात, त्यांचं घरंच नव्हे तर जगणं उजळवणं हा हरीशसाठी खरा मॆगसेसे असेल.</span>
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span><span style="font-size: small;">
</span>
</div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-23991515283921737652012-01-19T02:03:00.000+05:302015-04-21T22:18:36.742+05:30जागृती यात्रा भाग ३: एका सुप्ताची सुरुवात.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
<div class="gmail_quote">
<div class="separator" style="clear: both; font-family: Verdana, sans-serif; text-align: center;">
</div>
<div dir="ltr">
<div style="font-family: Verdana, sans-serif;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana, sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;"><b></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana, sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;"><b></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: Verdana, sans-serif; line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;"><b></b></span></div>
<div style="font-family: Verdana, sans-serif;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;"> ...अखेर
यात्रेचा दिवस उजाडला. भारताच्या २४ राज्यांतून व इतर २३
देशांतून आलेले यात्री सकाळी अकराच्या दरम्यान आयआयटी मुंबईच्या सभागृहाबाहेर जमले होते. सर्व चेहरे
एकमेकांना नवीनच. <span lang="HI">काही</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">ठिकाणी</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">ओळख</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">परेड</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">सुरू</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">होती</span>, <span lang="HI">तर</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">काही</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">ठिकाणी</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">हातात</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">नाश्त्याच्या</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">प्लेट्स</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">घेऊन</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">नुकताच</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">जमलेला</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">घोळका</span>. <span lang="HI">कुणी</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">फोनवर</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">बोलण्यात</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">मग्न</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">होते</span>, <span lang="HI">तर</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">कुणी</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">रजिस्ट्रेशन</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">करण्यात</span><span lang="HI"> </span><span lang="HI">व्यग्र</span>. असा हा सारा विखुरलेला घोळका जेवणाच्या अनाउन्समेंटने एकत्र आला. दुपारच्या जेवणानंतर लगेच ’जागृती यात्रे’च्या उदघाटनाचा कार्यक्रम सुरू होणार होता. सर्वांचं जेवण आटोपलं. हळूहळू एकेक पाय सभागृहाकडे वळू लागले.</span></div>
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;">
</span><span style="font-size: small;">
</span></span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;"> </span></div>
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;"> दिपप्रज्वलनाने कार्यक्रमाला सुरुवात झाली. <span style="background: none repeat scroll 0% 0% yellow;"></span>उदघाटक होते जेष्ठ <span lang="HI">शास्त्रज्ञ</span><span lang="HI"> </span>डॉ. रघुनाथ माशेलकर. माशेलकरांनी यात्रेचं औपचारिक उदघाटन केलं. पण सगळ्यांना आतुरता
होती, ती त्यांच्या भाषणाची. सर्व यात्रींसमोर माशेलकरांनी छान भाषण केले. त्यांच्या
भाषणात ’क्रिएटिव्हिटी,एक्सलन्स, इंडियन माइंड्स व एज्युकेशन’ या चारींचा सुंदर मिलाफ
जमला होता. सृजनशील उद्योजकता ही विकासासाठी गरजेची असून तिला झपाटलेपण, करुणा व निर्माणशीलता
(Passion, Compassion and Innovation) या तीन गोष्टींची
जोड द्यायला हवी हे त्यांनी <span lang="HI">नमूद केले. </span></span></div>
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><br /></span></div>
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;"> डॉ.माशेलकरांच्या भाषणानंतर
जागृतीच्या शशांक मणींनी <span lang="HI">उपस्थित यात्रींशी हसत-खेळत
दिलखुलास संवाद साधला. </span>शशांकनी</span><span style="font-size: small;"> त्यांच्या भाषणात सुरुवातीला यात्रेचं स्वरूप स्पष्ट
केलं. तसेच यात्रींच्या निवडप्रक्रियेबद्दल थोडक्यात सांगितलं. ग्रामीण व शहरी या विभाजनाबद्दल
बोलताना ते म्हणाले "तुम्ही कुठून आलाय हे कधीच विसरू शकत नाही. आपण प्रत्येकजण
आपल्या मुळांशी (Roots) घट्ट जोडले गेलेलो असतो व त्या मुळांचं नातं विषद करण्यासाठी
ग्रामीण व शहरी हे विभाजन आवश्यक आहे". शशांकचं हे बोलणं ऐकताना प्रत्येकाला हे तर आपल्याच मनातलं असं वाटत होतं. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;">
पुढे १९९७ ला शशांक व काही युवकांनी पुढाकार घेवून काढलेली आझाद भारत रेल
यात्रेची माहिती शशांकने सांगितली. त्यावर एक छोटासा व्हीडिओ बघायला
मिळाला. पुढची पिढी सुसंस्कृत व्हावी, यासाठी आधीच्या पिढीला आपल्या
इच्छाकांक्षांचा त्याग करावा लागतो. मगच पुढचं जनरेशन, पुढची पिढी घडते,
निर्माण होते आणि पर्यायाने देश घडतो. प्रत्येक पिढीच्या बाबतीत हे घडतंच
असतं आणि आता तुमच्या पिढीसाठी आम्हाला आमच्या वैयक्तिक इच्छाकांक्षा
बाजूला ठेवाव्या लागणार आहेत. शशांकचे हे शब्द सर्वांना चार्ज करणारे
होते. यात्रेचा मोटो स्पष्ट करताना जेव्हा शशांकने म्हटले "We want to discover one India, but we discovered many Indians."</span><span style="font-size: small;"><span lang="HI">,
तेव्हा तर टाळ्यांचा कडकडा</span></span>ट<span style="font-size: small;"><span lang="HI"> झाला. शशांकचं म्हणणं हे की आजचा ३५% भारत हा
गरीब आहे व त्या गरिबीत ६० कोटीं भारतीय आपले दिवस कसेतरी काढताहेत. त्या
६० कोटींना हेतू हवाय व हा हेतू त्यांना उद्यम जनित विकासाच्या माध्यमातून
साधला जाईल. भाषणाच्या शेवटी ' यात्रा हा तुमच्या जीवनाला कलाटणी देणारा
अनुभव असेल . या यात्रेत इतरांकडून शिका आणि देशाचा शोध घेत असतानाच
स्वत:चा शोध घ्यायलाही विसरू नका' असा मैत्रीपूर्ण वडिलकीचा सल्लाही
शशांकने दिला. </span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;"><br /></span><span style="font-size: small;"><span lang="HI"></span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;"><span lang="HI">
तासाभराच्या ब्रेकनंतर संध्याकाळी 'संगीत-रजनी'ला सुरुवात झाली. प्रसून
जोशीचा कवितांचा व तौफिक कुरेशींचा मौखिक तबलावादनाचा कार्यक्रम यामध्ये
होता. प्रसूनच्या साऱ्याच कविता आशयपूर्ण. साधा आणि तरल भाव. 'दिल को छु
गया ' </span></span><span style="font-size: small;"><span lang="HI">म्हणतो ना त्या शैलीतल्या. तौफिक </span></span><span style="font-size: small;"><span lang="HI">
कुरेशींनी आपल्या मौखिक तबलावादनाने तर अख्खे सभागृह डोक्यावर घेतले.
कार्यक्रमानंतर तौफिक व प्रसून यांच्या हस्ते फ्लाग ऑफ समारंभ झाला व
त्यांनी झेंडा यात्रींकडे सुपूर्द केला. रात्रीच्या जेवणानंतर
यात्रींच्या बसने कुर्ल्याकडे प्रयाण केले. दीडदोन तास सर्वजण प्लाटफॉर्म
वर बसूनच होते. रात्री एकच्या सुमारास जागृतीची '</span>नॅशनल ओडिसी ट्रेन </span><span style="font-size: small;"><span lang="HI">'
आली आणि सर्वांनी एकंच कल्ला केला. शिट्ट्या, दंगा, ओरडणे आणि
उधाण..सर्वांना अगोदरच योग्य बोगी व कंपार्टमेंटचं वितरण करण्यात आलं होतं.
आत गेल्यावर स्थिरस्थावर होण्यास जवळपास अर्धा तास गेला. नंतरचा अर्धा तास
सहकारी यात्रींची ओळख, इतर गप्पा आणि फोटो सेशन. हळूहळू सगळेजण
झोपण्याच्या तयारीला लागले. रात्री दोन वाजता ट्रेन निघाली-साडे चारशे
यात्रींना घेवून एका नव्या प्रवासाला! कदाचित भविष्यातल्या एका दीर्घ
आरंभाला! जवळपास सर्व झोपले होते. मला प्रसून जोशीचं आमच्या या यात्रेसाठी
लिहिलेलं गीत आठवायला लागलं.. <br />
</span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: left;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;"> कुछ बदल रहा कुछ बदलेगे </span>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: left;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;"> तब बदलेगा जब बदलेगे </span>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: left;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;"> कुछ देखा है कुछ देखेंगे </span>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: left;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif; font-size: small;"> कुछ लिखा है कुछ लिख देंगे</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: left;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;"><span lang="HI"> यारों चलो </span> बदलने की रुत है </span>
</span></div>
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;">
</span><span style="font-size: small;"><span lang="HI">यारों चलो </span>सँवरने की रुत है<br />
हवा कह रही तू ठहरना नही <br />
गगन कह रहा तू पिघलना नहीं <br />
जमीं कह रही मुझको छूके देख <br />
आँखे मिला सच से डरना नहीं.</span>
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span lang="HI" style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span lang="HI" style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><br />
</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span lang="HI" style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><br />
</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><span style="font-size: small;"><span lang="HI"><br />
</span></span><span style="font-size: small;">
</span></span></div>
</div>
</div>
<div style="font-family: Verdana, sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><span style="color: #444444;"><br /></span></span>
</div>
</div>
</div>
प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-9639773948882445452012-01-18T02:44:00.001+05:302012-01-18T03:00:09.546+05:30जागृती यात्रा भाग २: यात्रेबद्दल थोडसं..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> गेल्या
ब्लॉगमध्ये ज्या युवकांचा उल्लेख केला होता, ते ज्या ज्ञात-अज्ञात
भारतप्रवासासाठी जमले होते, तो प्रवास म्हणजे "जागृती यात्रा". जागृती
यात्रा ही खंड:प्राय व धर्मनिरपेक्ष भारताची शोध व परिवर्तन यात्रा आहे. ही
यात्रा उत्तर प्रदेशातील 'जागृती सेवा संस्थान'कडून दरवर्षी आयोजित केली
जाते. राजकीय-सामाजिक,विज्ञान-तंत्रज्ञान व आर्थिक गोष्टींची उत्तम जाण
असलेले ध्येयवादी युवक-युवतींची निवड या यात्रेसाठी केली जाते. यात काही
आंतरराष्ट्रीय यात्रींचाही सहभाग असतो. जागृती यात्रा ही भारतातील एवढया
मोठया प्रमाणावर होणारी एकमेव वार्षिक रेल्वे यात्रा आहे. दरवर्षी ही
यात्रा मुंबई येथून २४ डिसेंबरला सुरु होते व साधारणत: जानेवारीच्या
दुसऱ्या आठवडयात संपते. या ध्येयवादी युवक-युवतींना उद्योगाच्या माद्यमातून
देशासाठी काहीतरी विधायक कार्य करायला प्रेरित करायचं, हा या यात्रेचा
हेतू असतो. या यात्रेची ट्यागलाईन एका वाक्यात सांगते त्याप्रमाणे - </span><span style="font-size: small;">"</span><span style="font-size: small;"><b>1 Train | 12 Destinations | 15 Role Models |15 Days | 450 Youths | 9000 kms</b><b> ...A Journey of discovery and transformation...</b>"</span><span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> <br />
'जागृती'चा हेतू 'त्या' साठ कोटी भारतीयांवर प्रकाश टाकण्याचा
आहे, जे प्रतिदिन रु.४०-१२० च्या दरम्यान उत्पन्नामध्ये आपली गुजराण करतात.
या प्रतिदिन उत्पन्नात जगणाऱ्या मनुष्यबळामध्ये कौशल्य-विकास व उद्यम जनित
विकासाच्या माध्यमातून सर्वांगीण प्रगती साधण्याचा प्रयत्न 'जागृती' करत
आहे. म्हणजे उद्योगावर आधारित व्यक्तीचा,समाजाचा व एकूणच देशाचा विकास हा
जागृतीचा मंत्र आहे. इथे 'जागृती'चा दृष्टीकोन भारतातील मध्यमवर्गीय
तरुणांची मानसिकता 'नोकऱ्या शोधणारे' पासून 'नोकऱ्या देणारे' बनावी हा आहे.
कदाचित त्यामुळे त्यांच्या (तरुणांच्या) बुद्धिमत्तेला व कौशल्यांना न्याय
देणारा पर्याय आपोआपच उपलब्ध होईल. वर उल्लेख केलेला ६० कोटींचा वर्ग हा
ग्रामीण-निमशहरी भागात राहत असल्याने या यात्रेत देशातील ग्रामीण-निमशहरी
युवावर्गाचं वर्चस्व दिसून येतं. यंदाच्या यात्रेत ६३% ग्रामीण-निमशहरी
यात्री होते तर एकूण यात्रींपैकी ४०%मुली होत्या. ऐंशी टक्क्यांपेक्षा
जास्त यात्री हे २०-२५ वयोगटातले होते तर सर्वाधिक वय असलेले (अंदाजे ४५ ते
४८) काही यात्रीसुद्धा यामध्ये होते. <br /><br /> जागृतीचा 'उद्यम
जनित विकासा'चा दृष्टीकोन अफलातून आहे. जागृतीच्या मते भारतीय जनतेच्या
आर्थिक स्थितीची तुलना एखाद्या हिऱ्याच्या स्वरूपाशी केली जाऊ शकते.
सोबतच्या चित्रात <a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTkzzUHvCpl8BRbCslEXzEm4K1eRQYWLHNFldB9mL3k0R7UQ8Pb6K1dD48kuOrqdO26SuTvMBsCJ5UYipD1K245aZPGVGhOdo6MRYEpiPuDmUHMhl_auS4dPMzNvlyYCLv4Xqe719UTqg/s1600/inclusive-growth.png" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTkzzUHvCpl8BRbCslEXzEm4K1eRQYWLHNFldB9mL3k0R7UQ8Pb6K1dD48kuOrqdO26SuTvMBsCJ5UYipD1K245aZPGVGhOdo6MRYEpiPuDmUHMhl_auS4dPMzNvlyYCLv4Xqe719UTqg/s200/inclusive-growth.png" width="196" /></a></span><span style="font-size: small;">दाखवल्याप्रमाणे भारतीयांची आर्थिक क्षमता तीन भागांत
विभागली जाऊ शकते, ज्यात दोन्ही बाजूला त्रिकोण व मध्ये आयत अशी हिऱ्याची
रचना आहे. पहिला त्रिकोण त्या २५ कोटींचा- ज्यांचं प्रतिदिन उत्पन्न रु.२००
पेक्षा जास्त आहे तर शेवटचा अतिगरीब लोकसंख्येचा - ज्यांचं प्रतिदिन
उत्पन्न रु.४० पेक्षा कमी आहे आणि मधला आयत- आपण मघापासून बोलतो आहोत त्या
६० कोटींचं प्रतिनिधित्व करतो. (चित्रात ५० कोटी दाखवलंय मात्र सुधारित सांख्यिकीनुसार हे प्रमाण ६० कोटींचं आहे.) </span><span style="font-size: small;">जागृतीचे लक्ष्य आयतातले 'ते' ६० कोटी आहेत,
ज्यामध्ये २० ते ३० या वयोगटातला युवावर्ग मोठया प्रमाणात आहे.
२०२५पर्यन्त या आयतात अजून २२ कोटींची भर पडेल. हे तरुण अगतिक
नाहीत,यांच्या डोक्यावर छप्पर आहे, खायला अन्न आहे त्यांच्याकडे फक्त
जगण्याचा हेतू नाही. रोजगार नाही. जागृतीचं ध्येय त्यांना तो हेतू देणारे
'हात' निर्माण करण्याचं आहे.<br /><br /> जागृती यात्रा हा एक अद्वितीय
अनुभव असतो. जेव्हा देशातील साडेचारशे समविचारी नवयुवकांची फौज एकत्र येते,
तेव्हा त्यांच्या सकारात्मक दृष्टिकोनाचा परिणाम हा नक्कीच ठसा उमटवणारा
असतो. यात्रेमध्ये जसे एमएनसीतील दांडगा अनुभव असलेले अनेक
आयआयएम-आयआयटीयन्स होते, तसे अगदी भारतातल्या सर्वाधिक मागास व दुर्गम अशा
'कालाहंडी' जिल्ह्यातून आलेले काही यात्रीही होते. देशाच्या चारीही भागातून
इथे एकवटलेले हे युवक नारायणमूर्तींपासून ते हरीश हांडे या उद्योजकांना तर
जो मडीएथपासून ते अंशू गुप्ता या समाजसेवकांना भेटणार होते. 'जिंदगी
मिलेगी ना दोबारा'सारखं पुन्हा हे सारं अनुभवायला मिळेल की नाही माहित नाही
म्हणून जॉब्स सोडून येणारे जसे यामध्ये होते, तसे आपल्या विद्यापीठीय
परिक्षांवरती या सेमिस्टरपुरतं पाणी सोडून येणारेही होते. एवढंच कशाला,
जागृतीच्या या यात्रांसाठी पूर्ण वेळ ज्या लोकांनी वाहून घेतलंय त्यांनी
तरी यापेक्षा वेगळं आतापर्यंत काय केलंय? जागृतीचे चेअरमन शशांक मणी हे
आयआयटी खरगपूरमधील इंजिनिअर. बी.टेकनंतर त्यांनी लंडन मधून एमबीए केलं.
तिथं काही काळ काम केल्यानंतर भारतात येऊन त्यांनी अशा यात्रेची संकल्पना
राबवली. १९९७ साली भारताच्या स्वातंत्र्याला पन्नास वर्षे पूर्ण झाली
म्हणून अशीच यात्रा त्यावेळी त्यांनी 'आझाद हिंद रेल यात्रा ' या नावाने
काढली होती. नंतर काही कारणाने यात्रेत खंड पडला. आता २००७ पासून मात्र
दरवर्षी ही यात्रा राबवली जात आहे. <br /><br /> नुसतं घर नाही तर देश
आणि समाजसुद्धा "बांधावा" लागतो. भारत या विकसनशील देशाला असे अनेक 'हात'
आपापल्या पातळीवर बांधताहेत. अगदी रोटी,कपडा,मकानपासून ते शिक्षण,आरोग्य व
पाण्यापर्यंत. जागृती यात्रा म्हणते तसं "Building India through
enterprise"- ती उद्योगाच्या माध्यमातून नवयुवकांना व पर्यायाने देशाला
बांधतेय. कुणी सांगावं, कदाचित जेव्हा उद्याचं एखादं इन्फोसिस हे ओरिसातील
'बटापल्ली' या आदिवासी गावात असेल किंवा उद्याचं 'ताज हॉटेल' हे एखाद्या
दुर्गम खेड्यात जेव्हा वसलेलं असेल, तेव्हा ती खरी "जागृती" असेल.
जागृतीच्या या आशेला सकारात्मक उर्जेचं बळ मिळो,ही सदिच्छा.</span>
</div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-84591716212006598692012-01-12T14:03:00.002+05:302012-01-18T14:27:44.795+05:30जागृती यात्रा भाग १: प्रवास एका प्रवासाचा...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<div class="gmail_quote">
<span style="font-size: small;"></span><br />
<div dir="ltr">
<div class="gmail_quote">
<div>
<div>
<span style="font-size: small;"> दिल्लीच्या IGIB (Institute of Genomics and Integrative
Biology) त मायाक्रोबायोलोजीमध्ये पीएचडी करणारा नीरज भट. नीरज मूळचा
गुजरातमधल्या उनाचा. IGIB त पीएचडीच्या सुरुवातीच्या काळात एका विषयात आवड
नाही म्हणून पीएचडीचा विषय बदलला. असं चार-पाच वेळा झालं. पाचवेळा गाईड
बदलले म्हणून IGIB त त्याला 'द्रौपदी' म्हणून चिडवताहेत. तो राहतो तिथून
जवळच असलेल्या तिमारपूरच्या झोपडपट्</span><wbr></wbr><span style="font-size: small;">टीतील मुलांना दररोज दोन तास
शिकवायला तो जातो. गुजरात मध्ये असताना देखील तिथल्या डांग व दहाड
जिल्ह्यातील आदिवासींना 'मश्रूम कल्टीवेशन ट्रेनिंग ' देणाऱ्या टीम मध्ये
हा असायचा. आदिवासींना कमी श्रमात व बारमाही पोषक अन्न मिळावे यासाठी
मश्रूम, ही याच्याच सुपीक डोक्यातून निघालेली आयडिया! पीएचडी नंतर ग्रामीण
विकासासाठी त्याला स्वत:ला वाहून घ्यायचंय.</span>
</div>
<div>
<span style="font-size: small;">
पुण्याजवळच्या पाबळचा दीपक आडक. पाबळ मधल्या विज्ञान आश्रमात तो अकाऊटंट
आहे. पाबळचा विज्ञान आश्रम शालेय शिक्षणामध्ये अनुत्तीर्ण झालेल्</span><wbr></wbr><span style="font-size: small;">या मुलांना मोफत विज्ञान-तंत्</span><wbr></wbr><span style="font-size: small;">रज्ञान शिक्षण देवून स्वत:च्या पायावर उभं राहायला मदत करते. आश्रमाच्या एकूणच कार्याने प्रभावित होऊन दीपक इथे आलेला.</span></div>
</div>
</div>
<div>
<span style="font-size: small;"> मुरादाबादजवळच्या चितावली नावाच्या छोटया खेड्यातला गिरीराज
सिरोही. बहुपेडी व्यक्तिमत्व. आयआयटी रुरकी मधून एमटेक केल्यानंतर आता
तो आयएएसची तयारी करतोय. ज्या देशाचं प्राथमिक शिक्षण चांगलं,त्या देशाचं
भविष्य उज्ज्वल असं त्याचं म्हणणं. मग मुद्दामच भविष्यातील
प्लान्स विचारल्यावर "I don't plan, I work on plans." असं सहजच तो सांगून
टाकतो.<br />
थायलंडचा एंडी द्वी पुत्रा. तिथल्या स्टेट युनिवर्सिटीमधून तो
मानसशास्त्रात बी.ए. करतोय.भविष्यात त्याला सायकोलोजीकल आंत्रप्रिनरशिप या
क्षेत्रात काम करायचंय. </span></div>
<div>
<span style="font-size: small;"> रित्विक चटर्जी, कोलकाता.
त्याच्या भाषेत 'कॅल्कात्ता'. पदव्युत्तर शिक्षणानंतर दोन वर्षे तो गांधी
फेलोशिप मिळाली. गेली दीड वर्षे गुजरातेतल्या खेड्यातून काम करतोय. पुढच्या
आयुष्याबद्दल कन्फ्युज असताना " आय लाईक टू कन्फ्युज " असं म्हणणारा.</span></div>
<div>
<span style="font-size: small;">
अरविंद
थुम्बुर. आंध्रप्रदेशमधल्या खम्माम गावात पशुवैद्यकीय अधिकारी म्हणून काम
करतोय. तिथल्या ३ ग्रामपंचायतींचा विशेष अधिकार त्याच्याकडे आहे. पुढे टाटा इन्स्टिट्यूट ऑफ सोशल सायन्सेस मधून मध्ये डिग्री घेवून काम करायचे आहे.<br /> गब्रिएल वेन्स्तेईन. ओहिओचा. तिथं तो विद्यार्थी पत्रकार आहे. भारतातलं ग्रामीण जीवन त्याला पत्रकारितेत बद्ध करायचंय. <br />
हे सारे आणि थोड्याफार फरकाने यांच्यासारखेच इतर एकत्र जमले होते, भारत
फिरायला,बघायला,जाणायला. संपूर्ण भारताला जाणून घेताना स्वत:लाच शोधायला.
स्वत:तील सुप्त कौशल्यांना अंगी दडलेल्या संवेदनशीलतेला,सृजनशीलतेला साद
द्यायला. खरंच आहे ते! महात्मा गांधींनी तरी दुसरं काय केलं होतं?
रेल्वेच्या सेकंड क्लासमधून सारा भारत बघितल्यावरच त्यांना भारतातल्या अनेक
प्रश्नांची तीव्रता त्यावेळी जाणवली होती. रामकृष्ण परमहंसांनीही
विवेकानंदांना भारतदर्शन करायलाच सुचवले होते की!<br />
<br />
प्रवास हा माणसाच्या आयुष्यातील एक मोठा मार्गदर्शक असतो. अनेक
पुस्तकांपेक्षाही भाराभर ज्ञान तो देवून जातो. साधा भारताचा मध्ययुगीन
इतिहास जरी वाचला तरी कळतं की या देशानं, इथल्या विविधतेनं अगदी
तेव्हापासून अनेक प्रज्ञावंतांना, दर्यावर्दींना व धर्मगुरूंना आकर्षित
केलं होतं. भारताच्या संपूर्ण प्रवासाने त्यांना समृद्ध बनवलं,ज्ञानी केलं.
मग यातल्या अनेकांनी या भूमीला आपलसं केल्याचे दाखलेही इतिहास सांगतो.
मानवी जीवनाच्या एकूण प्रगतीत व समृद्धीत प्रवासाचं योगदान कल्पनेपलीकडलं
आहे. प्रवासामुळे संस्कृती,इतिहास,कला,शिल्प,ज्ञा</span><wbr></wbr><span style="font-size: small;">न आदी गोष्टींची
आदानप्रदान नेहमीच होत राहिली आहे. आपल्या सांस्कृतिक जीवनातील प्रवासाच्या
ह्या योगदानामुळेच कदाचित प्रवासवर्णन हा साहित्य प्रकार सुरु झाला असावा.
भारताबद्दल तर काय बोलायचं? अनेक संस्कृती,भाषा,धर्म,जाती,खाद्य,</span><wbr></wbr><span style="font-size: small;">अशा
वैविध्यपूर्ण गोष्टी एकाच मांडवाखाली नांदत राहिल्या आहेत. या विविधतेतही
एकता असलेल्या या देशाचा प्रवास म्हणजे ज्ञान,मनोरंजन व माहितीचा संपूर्ण
खजिनाच! असा प्रवास उलगडायला सोबत हवी ती आपल्यासारख्याच आवडी-निवडी
असलेल्या समविचारी बोलक्या मनांची.अशा प्रवासात मग एखाद्या पुडीतून बाहेर
पडावीत अशी अनेक गुपिते बाहेर पडतात. अनेक कोडी उलगडतात. आवडीच्या इतर
गोष्टींची चर्चा होते. सगळ्याच विषयांवर गप्पा होतात, अगदी
पुस्तकं,ठिकाणं,राजकारण,शिक्षण, सिनेमा,क्रिकेट यांपासून ते मिडिया,बॉलीवूड,सेक्सपर्यंत. खवय्येगीरीला तर प्रवासात उधा</span><span style="font-size: small;">ण</span><span style="font-size: small;"> येतं. भारतप्रवास
ही तर अख्ख्या भारतातील विविध प्रादेशिक पदार्थ खाण्याची नामी संधी.
एखाद्या जेष्ठालासुद्धा मनाने तरुण व्हायला भाग पाडेल असा हा प्रवास असतो.<br /><br /> समाजाप्रती आपलं काहीतरी देणं आहे आणि स्वत:चं आयुष्य मजेत जगत
भविष्यात कोणत्यातरी विधायक कार्यात योगदान द्यायचं,या हेतूनं अंत:प्रेरित
असलेले हे युवक जेव्हा अशा प्रवासासाठी जमतात तेव्हा तो प्रवास,प्रवास राहत
नाही. तो एक ध्यास होऊन जातो- बदलाचा,परिवर्तनाचा. आणि या साऱ्या
युवक-युवतींची आशा,प्रेरणा,आदर्श व कृती नव्या बदलांची नांदी दर्शवतात.
युवक या शब्दात मोठी जादू,मोठं आकर्षण भरलेलं आहे. युवक म्हणजे धाडस, युवक
म्हणजे जबाबदारी आणि सामर्थ्या</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">चं</span><span style="font-size: small;"> द्योतक,युवक म्हणजे प्रचंड
आत्मविश्वासाचं कोठार. देशाच्या भविष्याचा व जेष्ठांच्या विश्वासाचा कणा.
आणि म्हणूनच दारिद्र्य आणि दैन्य यांत खितपत पडलेल्या भारताचं पुनरुत्थान
युवकाच घडवतील असा उदंड विश्वास विवेकानंदांना होता. एवढचं कशाला,एक नवा
भारत विणण्याचं काम युवकच करू शकतील असं बाबा आमटेंना वाटायचं म्हणून
"युवकांनो, या युगयात्रेत भरती होण्याची सक्ती मी तुमच्यावर करतो आहे."असं
म्हणत बाबांनी त्यावेळी त्यांची 'भारत जोडो' यात्रा सुरु केली होती.</span>
<span style="font-size: small;"><br /><br /> प्रवास आणि कविता यांचं तर फार जवळचं नातं आहे. दोन्हीही आपल्याला
अंतर्मुख व्हायला भाग पाडतात. प्रवास आणि कवितेत अजून एक साम्य आहे, ते
म्हणजे या दोन्हींशी एकदा का गट्टी जुळली की मग ती जन्मभराची होऊन जाते.
ग्रीक कवी कावाफीनं त्याच्या अशाच एका कवितेत अज्ञात व साहसी प्रवासाबद्दल
सुंदर लिहिलंय. तो म्हणतो </span>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
</div>
<div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
</div>
<div>
<span style="font-size: small;">As you set out for Ithaka<br />
hope the voyage is a long one,<br />
full of adventure, full of discovery.<br />
Laistrygonians and Cyclops,<br />
angry Poseidon—don’t be afraid of them:<br />
you’ll never find things like that on your way<br />
as long as you keep your thoughts raised high,<br />
as long as a rare excitement<br />
stirs your spirit and your body.<br />
Laistrygonians and Cyclops,<br />
wild Poseidon—you won’t encounter them<br />
unless you bring them along inside your soul,<br />
unless your soul sets them up in front of you.<br />
<br />
Hope the voyage is a long one.<br />
May there be many a summer morning when,<br />
with what pleasure, what joy,<br />
you come into harbors seen for the first time;<br />
may you stop at Phoenician trading stations<br />
to buy fine things,<br />
mother of pearl and coral, amber and ebony,<br />
sensual perfume of every kind—<br />
as many sensual perfumes as you can;<br />
and may you visit many Egyptian cities<br />
to gather stores of knowledge from their scholars.<br />
<br />
Keep Ithaka always in your mind.<br />
Arriving there is what you are destined for.<br />
But do not hurry the journey at all.<br />
Better if it lasts for years,<br />
so you are old by the time you reach the island,<br />
wealthy with all you have gained on the way,<br />
not expecting Ithaka to make you rich.<br />
<br />
Ithaka gave you the marvelous journey.<br />
Without her you would not have set out.<br />
She has nothing left to give you now.<br />
<br />
And if you find her poor, Ithaka won’t have fooled you.<br />
Wise as you will have become, so full of experience,<br />
you will have understood by then what these Ithakas mean.
</span>
</div>
<div>
</div>
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
</div>
<span style="font-size: small;"><br /> </span>
<br />
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<span style="font-size: small;"> </span>क्रमश:
</div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-75880430737937675302011-12-09T02:54:00.004+05:302011-12-09T02:58:35.834+05:30अण्णा हजारेंना पत्र.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">अण्णांना, </span><br />
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> खरं सांगू अण्णा, चांगदेवाला
तो ज्ञानदेवापेक्षा वयाने मोठा असूनही ज्ञानदेवाला पत्र लिहिताना कोणत्या
वचनाने लिहावे असा प्रश्न पडला होता. मी तुमच्यापेक्षा वयाने लहान असूनही
मला तो पडलेला नाही. कारण आदरणीय म्हणावे असे तुम्ही नाही आहात,एवढं मात्र
खरं. </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> अलीकडील तुमची बरीचशी विधाने ही अनेकांना बेदरकार
वाटताहेत मात्र आम्हाला तुमच्या (अ)संयमाची माहिती असल्याने त्यात काहीही
विशेष वाटले नाही. तुमचा बेतालपणा व फटकळ बोलणं ह्यामुळे तुम्ही स्वत:च्याच
लोकपाल आंदोलनाची हवा घालवलेली आहे हे सगळ्यांना आता कळून चुकले आहे.
दिल्लीत काही दिवसांपूर्वी शरद पवारांवर हल्ला झाला
आणि तुम्हाला हे कळताच पटकन तुमच्या तोंडातून बाहेर पडलेल्या "एकही मारा"
या
शब्दांनी तुम्ही तुमच्या खऱ्या अंतरंगाचे दर्शन साऱ्या भारताला घडवले. काही
वेळानंतर तुम्हाला तुमची चूक लक्षात आल्यानंतर आपल्या बोलण्याचा चुकीचा
अर्थ मिडीयाने घेतला अशी सारवासारव करू लागला व हा हल्ला पवारांवर नाही
तर लोकशाहीवर आहे अशी टोटल 'बेदी'छाप वाक्ये फेकू लागला. हे सारं
पाहिल्यानंतर तुमच्यावर ओढवलेल्या केविलवाण्या परिस्थितीची जाणीव झाली व
तुमची कीव आली. तसा, मी शरद पवारांचा समर्थक नाहीये मात्र तुमच्या तथाकथित
'गांधीवादाचा' बुरखा फाटला हे मला इथं ठळकपणे मांडायचं आहे. अण्णा, तुम्ही
कधीच 'गांधीवादी' नव्हता, आजही नाही आहात हे उघडं-नागडं सत्य आहे. <br /><br />
अण्णा,
परवा तुम्ही सहज म्हणाला, ( तुमचं असं का होतं कुणास ठाऊक? तुम्ही सहज
म्हणायला जाता आणि जग मात्र निराळेच अर्थ काढून बसतं - तुमच्या
म्हणण्याप्रमाणे आणि मग तुम्हाला परत परत मौनात जावं लागतं ), हां तर
परवा तुम्ही सहज म्हणाला की देश व समाज सुधारणेसाठी केलेली हिंसा तुम्हाला
मान्य आहे. तुम्ही मग राळेगणसिद्धी मध्ये दारू पिणाऱ्या महाभागांना झाडाला
उलटे बांधून कसे फटकावलेत हे नमूद केलतं. तसेच पवारांवरच्या हल्ल्याचं
तुम्ही पुन्हा एकदा समर्थन केलंत. शेतकऱ्यांनी गोळीबार झेलला, तर मग
कृषीमंत्र्यानं व ज्या माणसानं भ्रष्टाचार केलाय त्यानं एक थप्पड सोसायला
काय हरकत आहे असा सवालही केला. पण, अण्णा यातली खरी गोम वेगळीच आहे. हा
तुमचा पवारद्वेष लहान पोरालाही स्वच्छपणे कळतोय हो. ज्या 'गांधी'चा फोटो
चिकटवून रामलीलावर तुम्ही आपल्या लीलांचं प्रकट दर्शन संपूर्ण जगाला घडवलं,
त्या फोटोला तरी निदान जागायचं? अहो, गांधींनी त्यांच्या
शत्रूंचा-इंग्रजांचा देखील कधी द्वेष केला नाही. त्यांचा इंग्रजांना विरोध
होता मात्र इंग्रजांबद्दल गांधीजींना द्वेष नव्हता. गांधीजी म्हणायचे विरोध
व्यक्तीला नको तर प्रवृत्तीला करा. त्या माणसाचं जगणंच वेगळं होतं हो.
गांधीजींचे प्रयोगच अंतर्शुद्धीचे होते म्हणून ते सत्याचे प्रयोग होते.
मात्र तुम्ही गांधींचं नाव घेता आणि सरळसोटपणे हिंसेचं समर्थन करता. अहो,
इथंच तुमच्यातला अज्ञानी गांधी दिसतोय.गांधीजींची अहिंसेबद्दल खूप चिंतन
केलं होतं. त्यांची हिंसेची व्याख्या खूप सूक्ष्म आहे. गांधीजी
म्हणायचे," एखाद्याला फक्त शारीरिक मारहाण अथवा दुखापत करणे हीच हिंसा नसून
त्याला आपल्या शब्दांनी दुखावणे हीदेखील हिंसाच आहे."<br /><br />
अण्णा, गांधी आपल्या तत्वांसाठी जगला होता आणि त्या तत्वांसाठी त्याने
कोणतीही तडजोड केली नव्हती. गांधीजींच्या मृत्युनंतर एका शोकसभेत एका
व्यक्तीने म्हटले होते की ' गांधीजींनी, <span id="TRN_357">सत्य व अहिंसा या तत्वांना मोठं केलं</span>'. विनोबांनी ते चुकीचे आहे असे सांगत म्हटले होते की ' <span id="TRN_357">सत्य व अहिंसा या तत्वां</span>नी<span id="TRN_357"> </span>गांधीजीं<span id="TRN_357">ना</span> <span id="TRN_357">मोठं केलं</span>'.
असं असतं तत्वांसाठी जगणं. तुमची तत्त्वं तर इथं दर आंदोलनागणिक बदलतायंत.
लोकपालसाठी गांधीवाद, आणि त्यानंतर मारामारीचा तलवारवाद. ते राहूदे,
साधं स्वत:च्या खोटं बोलण्याचंसुद्धा (पवारांवरच्या हल्ल्याची नंतरची
प्रतिक्रिया) तुम्हाला काहीच वाटत नाही. स्वत:च्या चुकीचे प्रायश्चित
घ्यायचे सोडून तुम्ही त्या चुकीची सारवासारव करता त्याचवेळी तुमच्या
गांधीबद्दल असलेल्या आस्थेची पोच कळते. दारू पिणारयांचा प्रश्न
गांधीजींच्या वेळीही ऐरणीवर आला होता. पण म्हणून त्यांनी तुमच्या सारखी
कुणाला झाडाला उलटे बांधून फटकावले नाही. त्यांनी कार्यकर्त्यांना सूचना
दिल्या होत्या की आपले भांडण व्यसनाशी आहे, व्यसनी माणसाशी नाही. त्याला
किंवा त्याच्या मानसिकतेला इजा होईल असे काहीही करू नका. <br /><br /> अण्णा,राजेश
खन्नाच्या एका चित्रपटातले वाक्य आठवतंय, " It is simple to be happy but it is difficult to be simple". म्हणून सांगतो साधं बनणं
एवढं सोपं नसतं. त्या दिवशी तुमच्यापेक्षा पवार जास्त गांधीवादी आणि साधे वाटलेत (नसूनसुद्धा).
त्यांचा संयम वाखाणण्याजोगा होता. असुदे, तुमची चूक नाही आहे ही. कुणीतरी
म्हटलेच आहे नाहीतरी, प्रसिद्धीचा वारा न लागो बापडां...<br /><br />
</span><span style="font-size: small;">
</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> तुमचा एक <span style="font-family: Verdana,sans-serif;">परखड कटू सत्य </span></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">चिंतक, </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"> प्रथमेश आडविलकर.</span><span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;">
</span></div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-24671270176613351222011-12-01T17:15:00.000+05:302011-12-01T17:15:34.265+05:30उद्योगविश्वातला तारा..<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> कुठेतरी वाचनात उपनिषदांचा संदर्भ आला होता. उपनिषदांमधलं एक संस्कृत वचन
तिथे दिलं होतं. ते वचन नेमकं आता आठवत नाही. मात्र अर्थ लक्षात आहे. अर्थ
असा होता "सज्जनाला नेहमी दुर्बलतेचा शाप असतो व समर्थला दुर्जनेतच वरदान
असतं." मग पुढे लेखकाने सज्जन हे चारित्र्यवान असतात पण समाजात घडण्याऱ्या
अपप्रवृत्तींविरुद्ध लढण्यासाठी कमी पडतात किंवा अनेकदा दुर्बल ठरतात. तर
जो हे सगळं करू शकेल तो 'समर्थ', दुर्दैवाने ब</span><span style="font-size: small;">ऱ्या</span><span style="font-size: small;">चदा दुर्जन कसा असतो हे
मार्मिकपणे पटवून दिले होते. तसेच, शेवटी तुम्ही 'समर्थ सज्जन' बना असा गोड
संदेशही दिला होता आणि मूल्यांचं महत्व अधोरेखित केलं होतं. हे
आठवण्याचं कारण एवढंच, की मानवी मुल्ये व नैतिकतेचा हळूहळू ऱ्हास होत
असलेल्या या ढासळत्या युगातही या मूल्यांना केंद्रबिंदू मानून जगणारी काही
माणसं अथवा संस्था अजून आहेत. खऱ्या अर्थाने ज्यांना "समर्थ सज्जन" म्हणावं
अशी चारित्र्यवान व कार्यक्षम माणसं, अशा संस्था. टाटा उद्योगसमूह हा
त्यापैकीच एक. टाटा उद्योगसमूह हा फक्त उद्योगसमूह कधीच नव्हता तर स्वच्छ
कारभार, सामाजिक बांधिलकी व मानवी मूल्यांची जपणूक यामुळे तो एक ब्रँड</span><span style="font-size: small;">
बनला होता. अजूनही आहे. १९९० साली जेव्हा रतन टाटांकडे या उद्योगसमूहाची
सूत्रे आलीत तेव्हा समूहात एकूण १४ कंपन्या होत्या. आज त्यांची संख्या
शंभरावर असून ८० देशांमध्ये त्यांचा पसारा पसरलाय. एवढा पसारा म्हणजे हे
फक्त जाळं नाही तर टाटा म्हणजे एक क्लास आहे, एक ब्रँड</span><span style="font-size: small;"><span style="color: #ff6666;"></span> आहे, एक <span style="color: red;"></span>standard आहे. आज युरोपातील टेटली चहा, अमेरिकेतील रिट्झ कार्लटन हॉटेल, जग्वार व <span style="color: red;"></span>लॅण्ड </span><span style="font-size: small;"><span style="color: red;"></span>रोव्हर सारख्या गाड्या हा सारा आंतरराष्ट्रीय स्तरावरचा श्रीमंती थाट ही आजच्या या 'क्लास'ची ओळख आहे. <br />
<br /> </span><span style="font-size: small;"> टाटा उद्योगसमुहाची सर्वाधिक सुत्रे
राहिलीत ती जेआरडी टाटांकडे. ती पण तब्बल पन्नास वर्षांसाठी. त्यांच्या
कालावधीत या समुहाने ख</span><span style="font-size: small;">ऱ्या</span><span style="font-size: small;">
अर्थाने कात टाकली. जेआरडी द्रष्टे होते. काळाच्या पुढे चार पावलं पाहायचा
त्यांचा गुण केवळ टाटा उद्योगसमुहालाच नव्हे तर भारतालाही बदलवणारा होता.
आणि म्हणुनच ज्यावेळी नुकताच देश स्वतंत्र झाला होता तेव्हा जवाहरलाल नेहरू
यांना देशात उत्तम अभियंते तयार व्हावेत यासाठी तुझ्याकडे काय योजना आहेत,
असे विचारण्याचा अधिकार त्यांच्याकडे होता आणि तशी काही योजना नाही, हे
सांगण्याचा प्रामाणिकपणा पं. नेहरू यांच्याकडे होता. तेव्हा द्रष्टय़ा
जेआरडींनी टाटा मूलभूत संशोधन संस्थेचा (TIFR) पाया घातला आणि त्यातून आज
देशाला अणुतंत्रज्ञानात स्वावलंबत्व देणारी यंत्रणा आणि अभियंते उभे
राहिले. तीच बाब मुंबई येथील टाटा इन्स्टिट्यूट </span><span style="font-size: small;">ऑफ</span><span style="font-size: small;"> सोशल सायन्सेस, बेंगलोरमधील इंडिय़न इन्स्टिट्यूट ऑफ सायन्स, मुंबईतील <span><span style="color: black;">नॅ</span></span></span><span style="font-size: small;">शनल सेन्टर फॉर पर</span><span style="font-size: small;">फॉ</span><span style="font-size: small;">र्मिंग
आर्ट्स, टाटा मेमोरियल हॉस्पिटल अथवा पुर्वीचं एअर इंडिया यांसारख्या
देशाच्या प्रगतीत भर टाकणार्या अनेक संस्था वा यंत्रणा ही टाटांची देशाला
मिळालेली अनमोल देणगी आहे. </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br />
क्रिएटिव्ह काहीही करायचं असलं तर त्यासाठी संवेदनशीलता गरजेची असते.
संवेदनशील असल्याशिवाय माणसाला नविन काही घडवता येत नाही. ही संवेदनशीलता
हर क्षणी जागृत असावी लागते. मग क्षेत्र कोणतंही असो, साहित्य,कला इथंपासून
ते उद्योगापर्यंत; सर्वांना हा नियम लागू. म्हणूनच भारतात कुठेतरी
स्कूटरवरून निघालेल्या चारजणांच्या कुटुंबाचा प्रवास बघून मन हेलावणं आणि
त्यातून जगातल्या सर्वात स्वस्त अशा <span><span style="color: black;">नॅ</span></span></span><span style="font-size: small;">नो
कारचा जन्म होणं हे कारुण्यमयी संवेदनशीलतेचंच उदाहरण आहे. टाटा
उद्योगसमुहाची सृजनशीलता ही नेहमी अशीच संवेदनशीलतेतून व हलाखीचं जगणं जगणा</span><span style="font-size: small;">ऱ्या</span><span style="font-size: small;"> सामान्यजनांबद्दल असलेल्या करुणेतून प्रसवत राहिली आहे. यामुळेच अगदी सर्वसामांन्यांना परवडणा</span><span style="font-size: small;">ऱ्या</span><span style="font-size: small;"> किमतीमध्ये बनवलेला </span><span style="font-size: small;">वॉटर </span><span style="font-size: small;">प्युरीफायर असो वा कर्करोगाशी लढण्यासाठी मुलभूत संशोधन करणारे रुग्णालय असो; मिठापासून ते मोटारीपर्यंत
भारतीयांच्या जीवनास सर्वांगाने स्पर्श करणाऱ्या या </span><span style="font-size: small;">उद्योगसमुहाने
अशा अनेक प्रकारे देशाच्या उभारणीसाठी मदत केलेली आहे. टाटांनी त्यांच्या
ट्रस्ट्सच्या माध्यमातून आजपर्यंत शेकडो रुग्ण,विद्यार्थी,
आदिवासी,वंचित इ. गरजूंना कोट्यवधींची मदत केलेली आहे. अगदी
आपदग्रस्तांसाठी कायमस्वरूपी मदतदेखील या ग्रुपने केलेली आहे. 'ताज' हल्ला
हे त्याचं ताजं उदाहरण. या हल्ल्यातील जखमी</span><span style="font-size: small;"> व मृतांच्या नातेवाईकांना सरकारनं व रेल्वेनं आर्थिक मदत दिली. मात्र ती
तुटपुंजी होती. या पार्श्वभूमीवर टाटांनी त्यांच्या वेल्फेअर ट्रस्टकडून
गेली तीन वर्षे १३८ कुटुंबांना कोट्यवधींची मदत केली आहे. यांतील अनेक
कुटुंबे टाटा समूहाशी काडीमात्रही संबंध नसलेली होती, हे विशेष.</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br />
</span><span style="font-size: small;">
समाजाच्या व देशाच्या प्रती असलेलं हे उत्तरदायित्व हे केवळ
'ताज'सारख्या एखाद्या घटनेनं येत नसतं तर ते मुळातंच असावं लागतं. ते असणं
हीच </span><span style="font-size: small;">संवेदनशील</span><span style="font-size: small;">ता. हे </span><span style="font-size: small;">असं </span><span style="font-size: small;">उत्तरदायित्व मनात येण्याची वा सहकाऱ्यांच्याही मनात रुजवलं जाण्याची प्रक्रिया </span><span style="font-size: small;">टाटा उद्योगसमुहात</span><span style="font-size: small;">
गेल्या शंभर वर्षांपेक्षाही जास्त काळाहून अबोलपणे घडत आहे. अलीकडच्या
'वर्क-कल्चर'ने त्याला "कार्पोरेट सोशल रिस्पॉन्सिबिलिटी" हे नाव दिलं. पण
ते
कुणाच्याही स्वप्नातदेखील नव्हतं तेव्हापासून टाटा उद्योगघराण्यात ते जपलं
जात आहे. अशा गोष्टी नुसत्या ट्रस्ट स्थापन करून आणि कर लो दुनिया मुठ्ठी
में अशी साद घालून होत नाहीत तर कर्तृत्वाबरोबरच तिथे हवा असतो तो
ओलावा, सहानुभूती व </span><span style="font-size: small;">संवेदनशील</span><span style="font-size: small;">ता. म्हणूनच या कर्तृत्ववान समूहाने नेहमीच संवेदनशीलता व मुल्ये यांची कावड खांद्यावरून कधीच उतरून दिली नाही.</span><span style="font-size: small;">
जेआरडींच्या शेवटच्या दिवसात गल्लाभरू व नफेखोर कंपन्यांची व्यवस्था
जन्माला येत होती. यावर एका पत्रकाराने त्यांना प्रतिक्रिया विचारली होती,
त्यावेळी जेआरडींनी </span><span style="font-size: small;">म्हटले होते "Class is permanent,Form is temporary." या अशा 'क्लास'ची,एका standardची, एका संस्कृतीची धुरा आता विनम्र अशा सायरस मिस्त्रींकडे
जात आहे. टाटा उद्योगसमूहाला साजेल असेच त्यांचे व्यक्तिमत्व
आहे.मितभाषी,प्रसिद्धीपासून कोसो दूर असलेल्या सायरसना सभा, भाषणे व पेज
थ्री कल्चरचे वावडे आहे. वाचन हा त्यांचा आवडता छंद आहे. सायरस हे
सूर्यमंडळातल्या एका ताऱ्याचे नाव आहे. '</span><span style="font-size: small;">टाटा उद्योगसमूह</span><span style="font-size: small;">' हादेखील भारतातील उद्योगविश्वात तारा म्हणून चमकलेला आहे. आता सायरस यांना स्वत:च्या नावाप्रमाणे या </span><span style="font-size: small;">उद्योगसमूहाला जगभरातील </span><span style="font-size: small;">उद्योगविश्वात चमकावयाचे आहे आणि सायरस ते करतीलच. </span><span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;">
</span></div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-68700374757069785742011-10-11T01:32:00.000+05:302012-02-24T14:08:17.647+05:30दुर्गा भागवतांचं लेखन: भाग २ ( ऋतुचक्र )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><span></span>
</span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><span><span> </span>दुर्गाबाईंचं लिहिणं हा कौतुकाचा
नसून चिंतनाचा विषय आहे. बाईंचं लेखन थोडं नीट न्याहाळून बघितलं तर कळतं की बाईंमधल्या
लेखिकेवर त्यांच्यातल्या कवयित्रीने मात केलेली आहे. बाई खरंतर कवयित्रीच व्हायच्या,
पण चुकून लेखिका झाल्या. त्यामुळेच बाईंच्या लेखनात शब्दांचा ’नाद’ लक्ष वेधून घेतो.
’ऋतुचक्र’ मध्ये हा शब्दनाद प्रकर्षाने आढळतो. ऋतुचक्र हा बाईंच्या सर्व लेखनपसारयातला
सुंदर असा मोरपीस आहे. बाईंचं कोणतंही पुस्तक असो, ऋतुचक्र असो वा भावमुद्रा असो किंवा
दुपानी असो, त्यांचं निसर्गाशी जडलेलं नातं बाई हळूच खुलवत नेतात. मग या सगळ्या गोष्टींमध्ये
त्यांनी पालथे घातलेले डोंगर, दऱ्या,नद्या,नाले, अनेक उपनद्या,ओढे, ओहोळ या सा</span><span>ऱ्या</span><span>
प्राकृतिक घटकांपासून ते मग अगदी त्यांच्याशी<span>
</span>संबंधित असलेल्या ऋतु व त्यांचे चक्र,त्याचे समाजजीवनावर व अन्य नैसर्गिक घटकांवर
उदा. प्राणी, पक्षी इ.वर होणारे परिणाम ह्या सगळ्यांचं वर्णन ओघानं आलंच. फक्त ऋतुचक्र’
वर जरी लिहायचं म्हटलं तरी वहीची कितीतरी पाने भरून जावीत एवढं लिहिता येईल. साधं ऋतुचक्रच्या
मलपृष्ठवरचे वर्णन पाहा. " ऋतूंच्या लावण्यमहोत्सवाची चित्रे रेखाटणारे हे ललित
निबंध आहेत. दुर्गाबाईंनी डोळे भरून सृष्टीचे दर्शन घेतले आहे. निसर्गाची बदलती रूपे,
पशुपक्षांच्या हालचाली,रंगगंधांच्या बोलक्या संवेदना त्यांनी एखाद्या शास्त्रज्ञाच्या
डोळस कुतूहलाने न्याहाळल्या आहेत. परंतु या शास्त्रीय दृष्टीकोनाला काव्यात्म प्रतिभेची
मिळालेली जोड हे या ललित निबंधांचे खरे वैशिष्ट्य आहे. या सृष्टीतल्या सर्व सौंदर्याचा
भौतिक आणि कलात्मक आस्वाद घेणारे सौंदर्यासक्त मन त्यांच्याजवळ आहे. तसेच, या तरल सौंदर्यानुभावांना
सेंद्रिय रूप देण्याचे, या अतींद्रिय क्षणांना इंद्रियांकरवी अनुभवायला लावण्याचे सामर्थ्य
त्यांच्या प्रतिभेच्या ठिकाणी आहे. जाईजुईच्या झेल्यासारखे हातात धरून हुंगावेसे वाटणारे
पर्जन्यरूप सूर्यबिंब. पोपटाच्या पिलांसारखी दिसणारी वडाची हिरवी पाने,पारिजातकांच्या
मोत्यापोवळ्यांच्या राशीतून फुटणारे श्रावणाचे हसू, फुलांच्या पायघड्यांवरून भूतलावर
पदार्पण करणारा पुष्पमंडित भाद्रपद... हे सारे रूपरसरंगगंधाचे, लावण्यविभ्रमांचे जग
दुर्गाबाईंचे निबंध वाचताना क्षणोक्षणी प्रत्ययाला येते. निसर्गाच्या चित्रलिपीचे<span> </span>रहस्य दुर्गाबाईंना<span> </span>उलगडले आहे याची साक्ष या निबंधसंग्रहात पानोपानी
मिळते." किती सुंदर नाद या लेखनात आढळतो ना?</span></span><div class="gmail_quote" style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<div dir="ltr">
<div dir="ltr">
<div class="gmail_quote">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span><span> </span>मराठी महिन्यांना नावेदेखील बाईंनी तेवढीच
नादवेधक दिलेली आहेत. उदा. वसंतहृदय चैत्र, मेघश्याम आषाढ, पुष्पमंडीत भाद्रपद, संध्यारंजित
कार्तिक,</span><span>
</span><span>तालबद्ध पौष,</span><span> </span><span>रूपधर फाल्गुन इ. चैत्राला
बाई "रूपरसरंगगंधमय चैत्रमास"</span><span> </span><span>म्हणतात. चैत्रातल्या पालवी,मोहोर,पर्णशोभा व फळशोभा
इत्यादी वनश्रीचे वर्णन करून बाई थांबत नाहीत तर ऐन चैत्रात असणारी पक्ष्यांची घरटी
व त्यांचे आकार, पक्ष्यांच्या हालचाली, त्यांची दैनंदिनी, त्यांच्या प्रेमाच्या अजब
तऱ्हा आदी पक्षीजीवन तेवढयाच संवेदनशिलतेने मांडतात आणि थोडया वेळासाठी का होईना आपल्याला
'पक्षीमय' करून सोडतात. तसंच वृक्षवेलींचं. बाईंच्या पाहण्यातल्या एका पिंपळाला मधुमालतीच्या
वेलाने जखडले होते. त्याचं वर्णन बाईंनी किती सुरेख केलंय ते पहा. "तरूलतांच्या
आलिंगनाची काव्यमय वर्णने मी पुष्कळ वाचली आहेत. पण मधुमालतीला आपल्या पल्लवांनी छातीशी
घट्ट घट्ट कवळून धरणाऱ्या आणि लाजवत पालवीने आच्छादलेले आपले सुंदर मस्तक किंचित लववून
निर्भर हर्षाचे आणि कोमलतेचे प्रदर्शन करणारा हा पुराणवृक्ष पाहून माझी नजर येत जाता
त्याच्यावर खिळून राहते. आणि नुसती पालवीच नाही तर हिरवी फळेही इतर झाडांप्रमाणे यांच्या
फांदीफांदीला ओळीने चिकटून बसली आहेत." फक्त काव्यमय शैलीच नाही, तर वर्णन, माहिती
व मांडणी यांचा अप्रतिम संगम बाईंनी घडवून आणलाय.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span><span> </span></span><span><span> </span></span><span lang="HI" style="color: black;">ऋतुचक्रमध्ये अज्ञात माहितीचा अनमोल खजिना दडलेला आहे हे पुस्तक
वाचताना पदोपदी जाणवते. एखाद्या वृक्षाचे,फळाचे,</span><span lang="HI" style="color: black;"> </span><span lang="HI" style="color: black;">फुलाचे,</span><span lang="HI" style="color: black;"> </span><span lang="HI" style="color: black;">ऋतुचे पुराणातील अथवा संस्कृत, गुजराती या इतर भाषांतील अफाट
व आपल्याला सहसा माहित नसलेले दुर्मिळ असे संदर्भ </span><span>बाईंना</span><span> </span><span lang="HI" style="color: black;">माहित आहेत.</span><span lang="HI" style="color: black;"> </span><span lang="HI" style="color: black;">मग त्यामध्ये नारळाची निर्गंध
व टणक फुले ही तीन पाकळ्यांची व फिक्या पिवळ्या रंगाची असतात </span><span style="color: black;">ही माहिती<span lang="HI"> तर असतेच पण मग नारळाच्या झाडाचा फाल्गुन ते चैत्र रंग
कसा बदलतो हे वर्णनही आपल्या ज्ञानात भर टाकून जाते. इतर बाबी म्हणजे, सुरंगीची पांढऱ्या पाकळ्यांची
व सुंदर केशरी परागांची अतिमधुर फुले, उंडीची झाडे, </span></span></span><span style="font-size: small;"><span style="color: black;"><span lang="HI">कडुनिंबाचं झाडाचं निळसर फुलांच्या तुऱ्यांनी भरून जाणं, त्याचा रात्रीचा सुगंध मनोरम वाटणं इत्यादी </span></span></span><span style="font-size: small;"><span style="color: black;"><span lang="HI">माहित झाल्यावर एखादं गुपित
हाती आल्यासारखं वाटतं. खरं सांगतो, तसा कडुनिंब हजारदा पाहिला
होता पण एवढं सुक्ष्म निरीक्षण कधीच केलं नव्हतं.</span></span><span lang="HI"> </span><span>अशोकाच्या
वृक्षातसुद्धा नर अशोक वा मादी अशोक ही माहिती माझ्यासाठी नवीनच होती. घाणेरी कशी सुशोभित
वाटते हे लिहिताना बाई म्हणतात 'सर्व फुलांमध्ये अतिशय हिरीरीने कोणी नटले असेल तर
ही उग्रगंधी घाणेरी'. मग घाणेरीचे अनेक सारे रंग व त्यांचं एकमेकांमधलं वर्णन वाचताना
जाणवतं की वास्तविक कुठलेच दोन रंग स्वाभाविकपणे एकमेकांच्या शेजारी एरव्ही शोभत नाहीत,पण
निसर्गाच्या दुनियेत कुठलेही भडक वा एरव्ही विसंगत वाटणारे रंग विशोभित दिसत नाहीत,
उलट एकमेकांची शोभाच वाढवतात. मग आपल्याकडे तिला तुच्छतेने घाणेरी म्हणतात तर गुजरातमध्ये
'चुनडी' हे सुंदर नाव कसे मिळाले वा त्यावरून गुजराती,काठेवाडी वा राजस्थानी चुनऱ्यांचे
रंग भडक का असतात वा त्याला हे कारण कसे यथार्थ आहे, हे सहजपणे बाई सांगतात. ही सारी
रंगरंगोटी वाचताना भारतीय रंग अभिरुचीचे मूळ हे यांसारख्या नैसर्गिक आविष्कारात आहे
हे कळल्यावर निसर्ग व भारतीय जीवनाचं पूर्वांपार चालत आलेलं नातं समजल्याचा जेवढा आनंद
होतो तेवढंच दु:ख आज आपण निसर्गापासून तुटत चाललोय याचं होतं.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span><span lang="HI" style="color: black;"> </span></span></span><span style="font-family: arial,helvetica,sans-serif; font-size: small;">भारतीय
महिन्यांचं एवढं नितांत सुंदर वर्णन भारतातल्या दुसऱ्या कुठल्याच भाषेत
सापडणार नाही, हे माझंच नव्हे तर प्रत्येक वाचकाचं ठाम मत बनत असावं असं
मला वाटतंय. सुरुवातीला उल्लेख केल्याप्रमाणे ऋतूंच्या लावण्यमहोत्सवाची
चित्रे रेखाटणारे हे ललित निबंध आहेत. ते फक्त भारतीय महिन्यांची अथवा
ऋतूंची माहिती देणारे लेख नाहीत. पुस्तकाच्या सुरुवातीलाच सर्व महिन्यांकडे
वळण्याआधी बाई ऋतू व त्यांचे चक्र,सूर्य,चंद्र व त्यांचा मानवी जीवनाशी </span><span style="font-family: arial,helvetica,sans-serif; font-size: small;">असलेला
संबंध,मग त्यातूनच आपल्या पूर्वजांनी चंद्राला गर्भाचा अधिष्ठाथा का
मानले, ह्या सगळ्या गोष्टींची माहिती मांडतात. प्राचीन ऋषी-मुनींनी
सुक्ष्मातल्या सूक्ष्म व भव्यातल्या भव्य अविश्कारांबद्दल चिंतन केले व मग
आपले काही ठोकळ सिद्धांत व संकेत त्यावर मांडले. हे संकेत खूप मार्मिक
आहेत. उदाहरणार्थ, चंद्र व गर्भ यांचे नाते पाहिल्यास आपल्या बालगाण्यांतून
चंद्राला मामा का म्हणतात हे कोडे लगेच कळते. स्त्रीच्या </span><span style="font-family: arial,helvetica,sans-serif; font-size: small;">ऋतू</span><span style="font-family: arial,helvetica,sans-serif; font-size: small;">स्रावाचा व चंद्राचा संबंध तर अतोनात जवळचा. ऋतू शब्दातला तो कालमान मोजणारा अर्थही दोन्ही बाबतीत एकच.फिरून फिरून येणारा,सृजनशील.<br />
</span><span style="font-family: arial,helvetica,sans-serif; font-size: small;">ऋतुचक्रवर
एका ब्लॉग मध्ये सारं काही लिहिणं अवघड आहे. एका लेखात पुस्तकातल्या
कोणत्या भागाचा उल्लेख करावा व कोणत्या भागाचा टाळावा हे कळंत नाही.
भांबावायला होतं. थोडक्यात, '</span><span style="font-family: arial,helvetica,sans-serif; font-size: small;">ऋतुचक्र'चा आस्वाद घेण्याअगोदरची ही एक झलक आहे असं मी म्हणेन. '</span><span style="font-family: arial,helvetica,sans-serif; font-size: small;">ऋतुचक्र'ची आल्हाददायक पर्वणी कुणीही दवडू नये यासाठी हा ब्लॉग.</span></div>
<span style="font-size: small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: small;"><span><span> </span></span><i><span></span></i><i><span style="color: black;"></span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
</div>
<span style="font-size: small;"><br /><br clear="all" /></span>
</div>
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
</div>
<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><br /><br clear="all" /></span><span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"><br /></span>
</div>
प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-76299875880845373052011-07-28T12:47:00.000+05:302012-02-24T14:06:26.833+05:30एक प्रयत्न -गांधीजींना उलगडण्याचा.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<div class="gmail_quote">
<div>
<span style="font-size: small;"> काही
दिवसांपूर्वी एक मेल आला होता. पूर्ण मेल गांधीजींबद्दल होता. मेल वाचला.
त्यात पाकिस्तानला दिले गेलेले पंचावन्न कोटी, फाळणीच्या वेळचा गांधीजींचा
नौखाली दौरा, त्याच वेळी सीमेवर होत असलेला रक्तपात व भीषण अत्याचार
इत्यादी अनेक गोष्टींना गांधीजींना जबाबदार धरण्यात आले होते व त्यामध्ये
गोडसेचा गोडवा गायला होता. मेलमध्ये गांधीजींच्या बाबतीत बरचंस गरळ ओकणारं
काहीसं लिहिलं होतं. गांधीजींवर हे असे बिनबुडाचे आरोप करुन आपला मूर्खपणा व
मनाचा कोतेपणा जगजाहीर करणार्यांचं मला खुप हसु येतं. एकूण काय,
गांधीजींवरील या व अशा स्वरुपाच्या इतर आरोपांचे खंडण करण्यासाठी हा ब्लॊग
नक्कीच लिहिलेला नाही. कारण खंडणमंडण करण्यामध्ये फक्त वेळ जातो. त्यातून
साध्य तर काहीच होत नाही. मी माझ्या साऱ्या वाचन-चिंतन प्रवासात मला
उलगडलेले गांधीजी इथे मांडले आहेत. </span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;">
<br /> वाचन तर लहानपणापासून होतंच पण कॉलेजला आल्यावर मात्र
त्याची व्याप्ती वाढली. त्यात मग वाचन, चर्चा, व्याख्यानं, चिंतन इ. ची भर
पडली. ’राजाराम’ कॉलेजला असताना असल्या (वर उल्लेखलेल्या) व तत्सम
विषयांवर आमच्या अक्षरशः चर्चेच्या फैरी झडायच्या. आपापली बाजू कशी वरचढ
आहे हे दाखवायला प्रत्येकजण आटापिटा करायचा. त्यात ’राजाराम’ म्हणजे सगळ्या
सांस्कृतिक कार्यक्रमांची खाणंच. मग काय, कॉलेजमधल्या अनेक क्लब्स,
अभ्यासमंडळांमध्ये जाऊन आम्ही असल्या विषयांचा चुरा पाडायचो. साहजिकच
सावरकर,सुभाषबाबू, भगतसिंग इ. क्रांतिकारी विचारांचा पगडा पडणारं हे वय. मग
काय, गांधीवाद म्हणजे मवाळपणा हे मनावर पक्कं बिंबलेलं. त्यातून हे असं
’गांधीं’बद्दल मित्रांच्या चर्चेतून व अशाच काही गांधीविरोधी साहित्यातून
गांधीविरोधी विचारसरणी तयार झालेली. एकदा सहजच, शिवाजी विद्यापीठात गेलो
असताना तिथं जेष्ठय गांधीवादी व गांधी अभ्यासक चंद्रकांत पाटगांवकरांचं
गांधीजींवर भाषण ऐकलं. योगायोगानं, नंतर एका कार्यक्रमाच्या निमित्ताने
पाटगांवकरांशी चर्चेचा योग आला. त्यांनी सुचवलं "फक्त एकदा सकारात्मक गांधी
साहित्याचं वाचन कर आणि त्यानंतर गांधीजींना नाकारावासं वाटलं तर नाकार ".
त्या दरम्यानच्या काळातच अविनाश धर्माधिकारींचं ’अस्वस्थ दशकाची डायरी’ हे
पुस्तक वाचनात आलं. ह्या पुस्तकाची अर्पणपत्रिका खुपंच छान आहे. महात्मा
गांधींनाच ती अर्पण केलेली आहे. पण धर्माधिकारींच्या हटके भाषत ती अजुन
उठावदार वाटते. धर्माधिकारींच्या बाबतीतसुद्धा हेच झालं होतं. मग त्यांच्या
एका मामानं त्यांना एकदा ’गांधी’वाचून काढं अस सुचवलं होतं. सुरुवात
करताना धर्माधिकारींना त्यांच्या मामाने मृणालिनी देसाई यांचं ’पुत्र
मानवाचा’ हे पुस्तक वाचायला सांगितलं. मी सुद्धा त्यानेच सरुवात केली. वाचत
गेलो. गांधीजींबद्दल अनेक पुस्तकं वाचली व गांधींकडे कधी आकृष्ट झालो ते
कळलंच नाही. पाटगांवकरांचं म्हणणं पटलं ’ज्याला खरं गांधी तत्वज्ञान कळलंय
तो गांधींना कधी नाकारू शकत नाही.’</span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br />
टीकाकार बोलताना नेहमी गांधीजींच्या चुकांबद्दल बोलत असतात.
गांधीजींकडून अनेक चुका झालेल्या आहेत हे देखील मान्य आहे. पण त्यांनी चुक
केली म्हणून त्यांना मारणारा नथुराम योग्य हे समीकरण लोकं कस कय जुळवतात
कुणास ठाऊक? विचारांच्या लढाईला उत्तर हे विचारांनीच द्यायचं असतं. डॉ.
आंबेडकर देखील हे जाणून होते आणि म्हणूनच कोट्यवधी दलित जनता पाठीशी
असतानादेखील आंबेडकरांनी कोणत्याही हिंसक कॄती अथवा अनीतीचा अवलंब केला
नाही. १९५६ साली धर्मांतराच्या भाषणात आंबेडकर म्हटले होते की कोट्यवधी
जनतेला मुस्लिम धर्म स्वीकारायला लावून मी भारतातच एक वेगळा पाकिस्तान
निर्माण करू शकतो. मात्र ही लढाई विचारांची आहे आणि त्याला उत्तर
विचारांनीच द्यायचे आहे, म्हणून मी असं करणार नाही. यावरून विचारांच्या
लढाईचे महत्व स्पष्ट होते. आणि म्हणूनच गांधीजींच्या विचारांना उत्तर
म्हणून गोडसेची हिंसक कॄती समर्थनीय नाही. </span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br />
गांधीजींमध्ये वैगुण्य नव्हतं असं नाहीये. माणूस म्हटल्यावर गुणही
आले व दोषसुद्धा आलेत. पण आम्हा भारतीयांना देव लागतोच. पुराणातले ३३ कोटी
देव पुरत नाहीत की काय म्हणून आम्ही ते माणसांत शोधतो. गांधीजींना
त्यांच्या अनुयायांनी देव करून टाकलं आणि एकदा का देव म्हटलं की मग त्याला
कोणतीही चूक माफ नाही. मग या (अ)न्यायानुसार त्याला
नैतिक,सामाजिक,वैयक्तिक,लैंगिक जीवन नाही. ते सारं जीवन भारतीय भक्तांच्या
म्हणजेच जनतेच्या हाती. मग सचिनने नारायण नागबळी करायचा कि नाही, अब्दुल
कलामांनी सत्य साईबाबांच्या पाया पडायचे की नाही हे सारं ह्या भक्तांनी
म्हणजे जनतेने ठरवायचे. हा देव त्यांना हवं तसं नाही वागला की मग तुडवला
त्याला पायदळी. जगाच्या या सो कॉल्ड देवाच्या जगण्यातल्या नैतिकतेच्या
व्याख्या मात्र त्या भक्तांच्या. व्याख्या कसल्या ते तर कायदेच!
गांधीजींचही तेच झालंय. आपण त्यांना "महामानव" केलंय आणि "माणूस" म्हणून
स्वीकारण्यात कमी पडलोय.</span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br />
गांधीजींच्या अनेक गोष्टींचा ,इतिहासाचा व त्यांच्या
तत्वज्ञानाचा विपर्यास झालेला आहे, केला गेलेला आहे. विचार करा, तुमच्या
माझ्यासारखा एक सामान्य माणूस , ज्याच्याकडे कोणतेही शस्त्र नसताना जगातली
एवढी मोठी क्रांती करणं ही केवढी मोठी गोष्ट आहे. महान शास्त्रज्ञ अल्बर्ट
आइनस्टाइनसुद्धा आपल्या आयुष्याच्या शेवटच्या कालावधीत गांधीवादी बनला आणि
म्हणूनच त्याने लिहून ठेवले की " गांधी नावाचा रक्ता- मांसाचा माणूस या
पृथ्वीतलावर होऊन गेला ह्यावर भविष्यातल्या पिढ्यांचा विश्वास बसणार नाही
". किती स्वप्नवत ना? जगानं मध्ययुगापासून ते अगदी अलिकडील ईजिप्तच्या फेसबुक क्रांतीपर्यंत अनेक
क्रांत्या पाहिल्यात. यातील अनेक यशस्वी क्रांत्या ह्या रक्तरंजित होत्या.
आधुनिक युगात गांधीजींनी भारताची सत्याग्रहरुपी जी रक्तविहीन क्रांती
घडवली, त्या क्रांतीने संपूर्ण जगाला एक नवा आयाम दिला. मग त्यातूनच
प्रेरणा घेऊन दक्षिण आफ्रिकेत नेल्सन मंडेला, अमेरिकेत मार्टीन ल्युथर तर
पूर्व आशियात आंग स्यान स्यु की ह्या नोबेल विजेत्यांनी अहिंसाप्रणित
क्रांत्या यशस्वी करून दाखवल्या.</span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br />
रघुनाथ माशेलकरांचं ’पत्रिका’ ह्या मराठी विज्ञान मासिकात परवा भाषण वाचलं. माशेलकरांना लंडनच्या <span id="TRN_19">रॉयल</span> सोसायटीने १९९८ साली फेलोशिप दिली. २०१० साली सोसायटीला ३५० वर्षे पुर्ण झाली. <span id="TRN_19">रॉयल</span>
सोसायटी दर ५० वर्षांनी सर्व फेलोजना बोलावते. त्यानिमित्त लंडनला सर्व
फेलोजना बोलावण्यात आले होते. माशेलकरांनी तिथे जे भाषण दिले त्या
भाषणाच्या संदर्भात असं म्हटलंय की "आंतरराष्ट्रीय स्तरावर भारताबद्दल
बोलायचे झाले तर फक्त एक दोन देशांपुरते नव्हे तर संपुर्ण जगाला व्यापकपणे
माहित असलेले भारतीय दोनंच एक म्हणजे गौतम बुद्ध व दुसरे महात्मा गांधी.
म्हणून मी गांधीजींपासून बोलायला सुरुवात केली ". डॉ. माशेलकरांचं बरचंसं
करिअर हे अमेरिकेत गेलेलं. गांधीजींबद्दल त्यांना तशी तोकडीच माहिती.
भारतात आल्यावर त्यांनी ’गांधी’ वाचायला सुरुवात केली. हळूहळू ’गांधी’
त्यांना उलगडू लागले. मग गांधीजींचा सामाजिक, राजकीय, वैचारिक, तात्विक,
वैज्ञानिक, आर्थिक, निसर्ग व पर्यावरणाविषयीचा आणि ट्रस्टीशिपचा दृष्टीकोन
जाणवू लागला. तो भावला व गांधीवादाला काळाच्या मर्यादा कशा नाहीत हे कळलं.
त्यातूनच मग ’टाईमलेस इन्स्पिरेटर-रिलीव्हींग गांधी’ हे अप्रतिम पुस्तक
उदयास आलं. या सगळ्या मांदियाळीत अनेक लेखक-साहित्यिकांची नावं घेता येतील.
’मला भेटलेली माणसं’ ह्या पुस्तकात राजू परूळेकरांनी लिहलंय की गांधींचं
आत्मचरित्र हे जगातलं एकमेव एवढं थेट लिहीलेलं आत्मचरित्र असेल. साधं
मराठीतंच बघायचं झालं तर, अगदी विंदा, पुलं, वसंत बापट,पाडगांवकरांसारख्या
साहित्यातील सारस्वतांनीदेखील गांधीजींवर अमाप लेखन केलं. </span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"> <br /> गांधीजींमध्ये असं
काय होतं, की ज्याची जादू साऱ्या जगावर पडली आणि म्हणूनच मंडेलापासून ते
स्यू की, फिडेल क्याष्ट्रोपासून ते ओबामा, बाबा आमटेंपासून ते अभय बंग,
स्याम पित्रोदा ते नारायण मूर्ती,यांच्यावर पडावी? कारण गांधीजींचं जगणं
थेट होतं. सामान्य माणूस हा त्यांच्या जगण्याचा, कृतीचा व एकूणच विचारांचा
दुवा होता. सर्वसामान्य माणसावरचं त्यांचं प्रेम हे आजच्या " काँग्रेस का
हाथ,आम आदमी के साथ" सारख्या तकलादू व पोकळ घोषणेसारखं नव्हतं,तर ते अगदी '
दिल से' होतं. सर्वसामान्य माणसाचा गांधीजींनी जेवढा खोलवर विचार केलेला
आहे, तेवढा अख्ख्या जगात क्वचितच कुणी केला असेल. आणि म्हणूनच ते जंतर देऊ
शकतात की "जेव्हा तुम्ही द्विधा मनोवस्थेत असाल व तुमचा निर्णय होत नसेल
त्यावेळी तुम्ही आजवर पाहिलेल्या सर्वात जास्त गरिबाचा चेहरा आठवा आणि
तुमच्या निर्णयाचा त्याला कितपत फायदा होणार आहे ह्याचा विचार करा व आता
तुमचे पाउल उचला. मला खात्री आहे तुमची द्विधावस्था सुटली असेल". हे लिहिणं
अफाट चिंतनशीलतेतूनच येऊ शकतं. <br />
<br /> गांधीवाद हा कालातीत आहे आणि म्हणूनच
त्याला काळाच्या मर्यादा नाहीत. कधी नव्हं तेवढं आता हे स्वच्छपणे स्पष्ट
झालंय. मग त्यात सध्याची नैसर्गिक स्त्रोतांची सुरु असलेली ओरबड असो, किंवा
कार्पोरेट सेक्टरमधील टारगेट्स- धावणं- ताण- दमछाक- सुखसोई- पुन्हा
टारगेट्स- पुन्हा सुखसोई ही शर्यत असो, ह्या साऱ्यावर उतारा म्हणून
पर्यावरणवाद्यांपासून ते अगदी मानसोपचारतज्ञांपर्यंत सारे गांधीजींचाच
स्लोगन सुचवतात- <span id="aptureStartContent"><span class="body">There is a sufficiency in the world for man's need but not for man's greed.</span></span>
एवढंच कशाला, अगदी अलिकडंची दोन ताजी उदाहरणं तर हे सारं प्रकर्षानं
अधोरेखीत करतात. एक म्हणजे, भ्रष्टाचारविरोधी अण्णा हजारेंच्या आंदोलनाला
देशाच्या सर्व थरांतून मिळालेला अभूतपूर्व पाठींबा हा तर गांधीजींचाच
फॉर्म्युला - 'सत्याग्रह' व दुसरं म्हणजे इन्फ़ोसिसचे मावळते अध्यक्ष
नारायणमुर्ती. नारायणमूर्तींनी अनेक अमेरिकन कंपन्यांच्या पावलावर पाऊल
ठेवून केलेली आपल्या कंपनीसाठी घराबाहेरच्या वारसदाराची निवड. ही तर
गांधीजींच्या ग्रामस्वराज्यातील कल्पना. या सगळ्याचा अन्वयार्थ एकच! काय?
तो म्हणजे ..पुन्हा गांधी! <br />
होय..पुन्हा गांधी !!!<br /><br />काही इतर वाचनीय संदर्भ:-<br />१. गंगेमध्ये गगन वितळले- अंबरीष मिश्र<br />२.जिंकुनि मरणाला- वसंत बापट<br />३.खुला-खलिता- द्वारकानाथ संझगिरी<br />४.बराक ओबामा-संजय आवटे<br />५.मला भेटलेली माणसं- राजू परूळेकर<br />
६.इंडिया आफ्टर गांधी- आर.गुहा.<br /><br /><br /><br /></span></div>
</div>
<span style="font-size: small;"><br /><br clear="all" /></span><div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif; text-align: left;">
<span style="font-size: small;"><br /></span>
</div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-60260763112466713422011-02-26T00:10:00.000+05:302012-02-24T14:08:17.648+05:30दुर्गा भागवतांचं लेखन: भाग १<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="font-size: small;"><br style="font-family: Verdana,sans-serif;" /></span><div class="gmail_quote" style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> सध्या दुर्गा भागवतांचं '
भावमुद्रा ' नावाचं पुस्तक वाचतोय. ' भावमुद्रा ' मध्ये दुर्गाबाईंच्या
काही निवडक लघु निबंधांचा समावेश आहे. दुर्गाबाईंच्या एकूण साहित्यावर एक
ओझरती नजर जरी टाकली तरी आपल्या लक्षात येते की, बाई निसर्गवेड्या आहेत.
त्यांच्या निसर्गप्रेमाचा सगळ्यात मोठा पुरावा म्हणजे त्यांचं ' ऋतुचक्र '.
'ऋतुचक्र' ने दुर्गाबाईंना तमाम मराठी वाचनवेड्या रसिकांच्या हृदयात
स्थान मिळवून दिलेलं आहे. दुर्गाबाईंबद्दल बोलायचं अथवा लिहायचं म्हटलं
तर निसर्गाचा उल्लेख ओघानंच येतो. निसर्गावर दुर्गाबाईंनी अतोनात प्रेम
केले. फक्त निसर्गावरच नव्हे तर निसर्गातल्या प्रत्येक पशु-पक्षी,
जीव-जंतुंवरती त्यांनी प्रेम केलं. निसर्गाचं, सृष्टीचं दर्शन त्यांनी अगदी
डोळे भरून घेतलेलं आहे. त्यातल्या पशु-पक्ष्यांचं व छोट्या जीव-जंतुंचं
जीणं बाईंनी लहान मुलाच्या डोळस कुतूहलानं टिपलेलं आहे. पशु-पक्ष्यांच्या,
जीव-जंतुंच्या बारीक-सारीक हालचालींचा अभ्यास त्यांनी अगदी निरागसपणे
केलेला आहे. त्यामुळेच दुर्गाबाई फक्त मोठे पशु-पक्षीच नव्हे तर फुलपाखरू,
विंचू, कुंभारमाशी, मुंग्या,गांधीलमाशी इ. कीटकांचे जगणे,खाणे, प्रणय व
प्रजनन यांविषयी अधिकाराने लिहू शकतात. दुर्गाबाईंचे सूक्ष्म निरीक्षण थक्क
करायला लावणारे आहे, ह्याची साक्ष यातला प्रत्येक निबंध वाचताना पानोपानी
मिळते.</span></div>
<div class="gmail_quote" style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<div dir="ltr">
<div>
<div class="gmail_quote">
<div dir="ltr">
<div class="im">
<span style="font-size: small;"><br /> ' वात्सल्याचा आविष्कार ' नावाच्या निबंधात
दुर्गाबाईंनी निसर्गातील विविध जीवांचे वात्सल्य व प्रणय प्रकट करण्याच्या
तर्र्हाविषयी अत्यंत सुंदर लेखन केलेले आहे. सदर लेखात बाईंचे एक वाक्य आहे
" विशेषत: प्रणयाच्या वेळी प्रकट होणारे प्राण्यांचे उत्कट मनोधर्म आणि
तितक्याच पण वेगळ्या तर्हेने प्रकट होणारे अपत्यधर्म यांत कोणते अधिक मनोहर
व गंभीर ते सांगणे कठीण असते ". खरंच! किती चिंतनपूर्वक हे वाक्य बाईंनी
लिहिले असेल ? वर म्हटल्याप्रमाणे, बाईंनी, प्राण्यांचा उत्कट प्रणय
बघितलाय तसेच त्या प्राण्यांनी पोटच्या पिला-बाळावर केलेले जीवापाड प्रेम
देखील पाहिलेय. बाईंनी विंचवाच्या प्रणयाचे, आपल्याला कधी माहित देखील
नसलेले, वेगळेच वर्णन या निबंधात एका ठिकाणी केलेले आहे. विंचवाच्या
शृंगारात , प्रणयाच्या अगदी उत्कट क्षणी, मादी विंचूमध्ये काही बदल होतात.
नराच्या तृप्तीच्या क्षणी (म्हणजे तो गाफील असताना), मादीमध्ये अचानक मातृभाव निर्माण होतो व त्या वात्सल्यापायी ती नराला मारून
टाकते आणि (स्वत:च्या व पिलांच्या पोषणासाठी ) त्याचे भक्षण करते. वाचलं
आणि अगदी थक्क झालो! बाईंच्या एवढ्या सूक्ष्म निरीक्षणाला मनापासून सलाम
करावासा वाटला. विंचवाच्या बाबतीतल्या या सगळ्या घडामोडीचं (हो घडा आणि
मोडीचं...) बाईंच्या शब्दात जसं आहे तसं खाली दिलंय.</span></div>
<div class="im">
<span style="font-size: small;"><br /></span>
</div>
<span style="font-size: small;"> " एकदा मी जंगलात विंचवांचा प्रणय पहिला. आपल्या प्रियेपुढे पिसारा उभारून नाचणारा मोर साधारणपणे आतुर आणि रसिक प्रियकरांचा प्रतिनिधी समजला जातो. पण विंचू,
मेळाव्याने आपल्या प्रियांचे आराधन नांग्या उभारून करतात. त्या त्यांच्या
प्रेमनृत्यासारखे सुंदर दृश्य दुसरे नसेल. विंचवाच्या नांग्या आणि आकडे
यावेळी किती नाजूक दिसतात. त्यांचे भयाकारी स्वरूप यावेळी कोठच्या कोठे
गेलेले असते. साधारणपणे उन्हाळ्याच्या अखेरीस काही दिवस हे उत्कट
प्रियाराधन चालते. खरोखर विंचवाप्रमाणे प्रेम करण्याची शक्ती इतर
कोणत्याही प्राण्यात असेल की नाही याबद्दल त्यावेळी शंका येते. पण हा
शृंगार म्हणजे नराचे प्रलयकाळचे तांडवनृत्य असते. नराचे वीर्य शोषून
घेऊन पुष्ट झालेली मादी अपत्यसंभवाची खात्री झाल्याबरोबर जो अखेरचा शृंगार
त्याच्या बरोबर करते तो काही विलक्षणच असतो. या वेळेस ती आपले सारे कौशल्य
खर्च करून नराला असा काही कैफ आणते की व्वा! आतापर्यंतच्या प्रेमसाधनेत ती
जणू काही अत्यंत सावधपणे आपले फासे टाकीत असते. तिचे प्रेम खरे की खोटे?
शेवटच्या वेळी सारा उन्माद व भीषण मातृभाव तिच्या ठिकाणी जागृत झाल्यासारखा
वाटतो. नर तृप्तीने बेहोष झाला की ती आपल्या तीक्ष्ण आकड्यांनी तीव्र
प्रहार करून त्याला घायाळ करते, मारते आणि भक्षण करते. आता ती केवळ नारी
असते. अपत्यसंभव हेच तिचे अंतिम कार्य असते. त्याच्यात ती कोणताही अडथळा
येऊ देत नाही. तिचे पहिले चैतन्य व लालसा गळून जाते. तिला सुस्ती येते.
पुष्टी, गांभीर्य आणि बळ येते. आता आपल्या पिलांना ती कोमलतेने जोपासते.
क्रौर्य आणि माधुर्य यांचा संगम विंचवात असा दिसतो. "</span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;">
इतर प्राण्यांच्या- पक्ष्यांच्या बाबतीतलं पिलांच्या
संगोपनाचं असंच वर्णन दुर्गाबाईंनी तुलनात्मक रीतीने
केलेलं आहे. त्यात मग मांजर,कुत्रा,गाय आदी पाळीव तर माकड, वाघ हे जंगली
किंवा चिमणी,कावळा,कोकिळा इ.पक्षी यांचा संक्षिप्त उल्लेख आढळतो. आश्चर्य
म्हणजे
अगदी मुंग्या, मधमाश्या, गांधीलमाशी यांसारख्या कीटकांच्या वात्सल्याचा
प्रकट साक्षात्कार दुर्गाबाईंनी त्यांच्या लेखणीने घडवलेला आहे. कुंभारीण
माशीचं प्रणय-वात्सल्य या दोहोंचा आविष्कार विंचवासारखाच मनाला चटका लाऊन
जातो. विविधरंगी सौंदर्याने सजलेल्या एका मादी फुलपाखराची प्रसूती
व अखेर यांतल्या पुसत सीमारेषा लेखिकेने प्रचंड कौशल्याने दाखवलेल्या आहेत. </span></div>
<div dir="ltr">
<span style="font-size: small;"><br />
सभोवतालच्या निसर्गाचा ऱ्हास होत असतानाच आज ' सेव्ह
टायगर' योजना राबवावी लागते. दुर्गाबाईंनी निसर्गातल्या हरेक घटकाचा -
अगदी सूक्ष्म कीटकांपासून ते मोठ्या प्राण्यापर्यंत सर्वांचा तेवढ्याच
संवेदनशीलतेने विचार केलेला होता. निसर्गातल्या ह्या साऱ्या जीवांचं हे
रहस्यमय जगणं हेच दुर्गाबाईंच्या उर्जेच केंद्र होतं. आज बाई हयात नाहीत.
पण आजदेखील भुंग्याचं गुणगुणणं असो वा मधमाश्यांचं फुलाभोवती भिरभिरणं
असो; सारं पाहिल्यावर बाईंची प्रकर्षाने आठवण होते. कारण बाई फक्त
संवेदनशील लेखिका नव्हत्या तर त्या अस्सल निसर्गप्रेमी होत्या.</span></div>
</div>
<span style="font-size: small;"><br /><br clear="all" /></span></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
</div>
</div>
<span style="font-size: small;"><br style="font-family: Verdana,sans-serif;" /><br clear="all" style="font-family: Verdana,sans-serif;" /><br style="font-family: Verdana,sans-serif;" /></span>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-54472488845254395282011-02-14T02:55:00.001+05:302011-02-14T03:02:01.634+05:30प्रेमात तुझ्या मी...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;">प्रेमात तुझ्या मी माझ्यात नकळत पडलो,<br />कळले न कसे मला, मी मजला कधी विसरलो.<br /><br />सौंदर्य नितळ तुझे हे असे <br />मन धुंद वेडे होई जसे, <br />सांगू तुला मी आता कसे <br />
पाहता तुजला मला काय भासे.<br /><br />केशसंभार तुझा जेव्हा तू हळूच सावरशी</span><span style="font-size: small;">,<br />हाय! हृदयातून तेव्हा सुप्त ज्वाला पेटवीशी.<br />निशा तुझ्या केसांमधली <span style="color: black;">अंधारी</span> ही अशी,<br />सांजेला त्यात उगवण्यासाठी वेडा होई शशी.<br /><br />लोचनांच्या तुझ्या त्या लडिवाळ हरकती <br />एकांतात असलो की अजूनही आठवती. <br />चंचल नयन तुझे, कधीतरी नजरानजर होई, <br /> अन नकळत तनी माझ्या वीज चमकून जाई.<br /><br />
ओठ तुझे ते गुलाबी-कोमल, फुलांच्या पाकळ्या जणू </span>
<span style="font-size: small;"><br />
चुम्बुनी घ्यावे अन विलग करावे ओले दव कणु.<br />
अधर नव्हेत, हे तर आसुसलेले क्षण गं बावरी ! <br />
कवेत ये आता माझ्या, मला मोह न आवरी. </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span>
</div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> - प्रथमेश आडविलकर.</span>
</div>
</div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-43337787335627169242010-12-09T19:42:00.001+05:302010-12-23T19:30:45.610+05:30‘उन्हाळी संशोधन पाठ्यवृत्ती कार्यक्रम २०११ ’<div dir="ltr">
<br />
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">उन्हाळी संशोधन पाठ्यवृत्ती </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">(Summer Research Fellowship)</span><span style="font-size: small;"> ही भारत सरकारच्या विज्ञानातील तीन अग्रगण्य संस्था अनुक्रमे इंडियन अकॅडेमी ऑफ सायन्सेस, बंगलोर, इंडियन<span style="color: black;"> नॅशनल</span><i style="color: black;"> </i>सायन्स अकॅडेमी, नवी दिल्ली व <span style="color: black;">नॅशनल</span> अकॅडेमी ऑफ सायन्सेस, इंडिया, अलाहाबाद यांच्याकडून दरवर्षी देण्यात येते. </span><span style="font-size: small;"> ही पाठ्यवृत्ती हुशार व संशोधनाच्या आवडीने झपाटलेल्या </span><span style="font-size: small;">विज्ञान शाखेतील महाविद्यालयीन </span><span style="font-size: small;">विद्यार्थी व
शिक्षकांना उन्हाळी प्रकल्पासाठी </span><span style="font-size: small;">देण्यात येते.</span> <span style="font-size: small;">या </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती</span><span style="font-size: small;">चा </span><span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">कालावधी दोन महिन्यांचा असतो.</span><span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">विद्यार्थी-शिक्षकांच्या सोयीसाठी हे प्रकल्प उन्हाळ्याच्या सुट्टीमध्ये पूर्ण करता यावेत अशी योजना असते. </span><span style="font-size: small;">२०११</span><span style="font-size: small;"> मधील या </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती</span><span style="font-size: small;">साठी विज्ञान शाखेतील विविध विषयांसाठी अर्ज मागवण्यात आले आहेत.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><b style="color: red;"><br /></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;"><b style="color: red;">पार्श्वभूमी:</b> </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;"> उच्च शिक्षण घेणाऱ्या विद्यार्थ्यांमध्ये संशोधनाची आवड </span><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: 'comic sans ms', sans-serif;"><span style="font-size: small;">वाढा<span style="font-family: verdana, sans-serif;">वी </span></span></span></span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">हा </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">या </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्तीमागील </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">प्रमुख उद्देश आहे. </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">सुरुवातीला म्हणजे अगदी मार्च २००७ पर्यंत ही </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">फक्त </span><span style="font-size: small;">इंडियन अकॅडेमी ऑफ सायन्सेस, बंगलोर यांच्या</span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">कडून देण्यात येत होती. त्यानंतर मात्र २००७ मध्ये </span><span style="font-size: small;">विज्ञानातील अजून </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">दोन प्रमुख संस्था </span><span style="font-size: small;">अनुक्रमे इंडियन<span style="color: black;"> नॅशनल</span><i style="color: black;"> </i>सायन्स अकॅडेमी, नवी दिल्ली व <span style="color: black;">नॅशनल</span> अकॅडेमी ऑफ सायन्सेस, अलाहाबाद</span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;"> यादेखील या उपक्रमात सहभागी झाल्या. या तिन्ही संस्थांना एकत्रित 'अ</span><span style="font-size: small;">कॅ</span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">डमिक्स' असे संबोधण्यात येते. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;"> १९९५ मध्ये ही </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">अगदी छोट्या पातळीवर सुरु करण्यात आली. १९९५ साली एकूण फक्त तीन जणांना ही </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">देण्यात आली होती. मात्र २०१० साली ही संख्या वाढून १२०० पर्यंत पोहोचली. यातूनच </span><span style="font-size: small;">या पाठ्यवृत्ती</span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">ची व्यापकता किती वाढली आहे याचा अंदाज येतो. </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">२०१० साली सर्व विषयांतून एकूण १०३५४ विद्यार्थ्यांनी </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">तर ६६२ शिक्षकांनी </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">या </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती</span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">साठी अर्ज केले होते. त्यामधून </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती</span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">साठी </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">एकूण १३१२ जणांची निवड झाली परंतु संस्थांनी शेवटी मात्र १२०० जणांना ही </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती बहाल केली.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="color: red; font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<b><span style="font-size: small;">आवश्यक पात्रता:</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;">वरील पाठ्यवृत्ती</span><span style="font-size: small;">साठी </span><span style="font-size: small;">कोणत्याही महाविद्यालयातील खालील विषयांतील </span><span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">विद्यार्थी</span><span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;">अथवा </span><span style="font-size: small;">शिक्षक</span><span style="font-size: small;"> अर्ज करू शकतात.</span></div>
<span style="font-size: small;">१ ) </span><span style="font-size: small;">कृषी</span><br />
<span style="font-size: small;">२</span><span style="font-size: small;">) पदार्थविज्ञान</span><br />
<span style="font-size: small;">३) </span><span style="font-size: small;">रसायन शास्त्र </span><br />
<span style="font-size: small;">४) </span><span style="font-size: small;">जैविकविज्ञान </span><br />
<span style="font-size: small;">५) </span><span style="font-size: small;">गणित </span><br />
<span style="font-size: small;"> ६) </span><span style="font-size: small;">अभियांत्रिकी व संगणकशास्त्र</span><br />
<span style="font-size: small;">७) </span><span style="font-size: small;">भूशास्त्र </span><br />
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;">
विद्यार्थ्यांसाठी संस्थांनी तशी कोणतीच आवश्यक पात्रता जाहीर केलेली
नाही. मात्र शक्यतो पदवीच्या अगोदरच्या वर्षात शिकत असलेलेल्या
विद्यार्थ्यांचा <span style="font-family: arial, helvetica, sans-serif;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: arial, helvetica, sans-serif;">(Pre-final year students of degree)</span>
या उपक्रमाला जास्त प्रतिसाद असतो हे दिसून येते. उदा. बी.एस्सीच्या
द्वितीय किंवा एम.एस्सीच्या प्रथम वर्षातील अथवा अभियांत्रिकीच्या तृतीय
वर्षातील विद्यार्थी ह्या पाठ्यवृत्तीसाठी प्रामुख्याने अर्ज करू शकतात.
याचे प्रमुख कारण म्हणजे पदवी संपताना या विद्यार्थ्यांना ह्या </span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती</span><span style="font-size: small;">अंतर्गत पूर्ण झालेला प्रकल्प त्यांच्या महाविद्यालयाला सादर करता येतो. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><b style="color: red;"><br /></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><b style="color: red;">अर्ज प्रक्रिया: </b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"> अर्ज </span><span style="font-size: small;">संस्थां</span><span style="font-size: small;">च्या वेबसाईटवर दिलेल्या विहित नमुन्यात </span><span style="font-size: small;">ऑनलाईन</span><span style="font-size: small;"> भरायचा आहे. </span><span style="font-size: small;">ऑनलाईन </span><span style="font-size: small;">अर्ज </span><span style="font-size: small;">वरील तिन्ही संस्थांच्या </span><span style="font-size: small;">वेबसाईटवर </span><span style="font-size: small;">उपलब्ध आहेत.</span><span style="font-size: small;"> <span style="font-family: arial, helvetica, sans-serif;">(लेखाच्या शेवटी </span></span><span style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: small;">वेब साईट्स</span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: arial, helvetica, sans-serif;">ची यादी दिलेली आहे).</span> अर्जाबरोबर अर्जदाराचा बायोडाटा व अर्जदाराला जे</span><span style="font-size: small;"> संशोधन</span><span style="font-size: small;"> करायचे आहे त्याचे २५० शब्दांत संक्षिप्त वर्णन <span style="font-family: verdana, sans-serif;">(Write Up)</span> पाठवावे लागते. सोबत </span><span style="font-size: small;">अर्जदाराला </span><span style="font-size: small;">ज्या
गाईडबरोबर संशोधन करायचे आहे त्याचे नाव पाठवावे लागते. तिन्ही संस्थांशी संलग्नित सर्व गाईड्सची व त्यंच्या संबंधित विषयांची यादी </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">अ</span><span style="font-size: small;">कॅ</span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">डमिक्सच्या </span><span style="font-size: small;">वेबसाईटवर दिलेली आहे. तसेच भरलेल्या अर्जाची
प्रिंट घेऊन ती संस्थेला पुन्हा स्पीड पोस्टाने पाठवायची आहे. त्या बरोबर
अर्जदार विद्यार्थ्यांना त्यांच्या संबंधित विषयातील एका प्राध्यापकाचे
शिफारस पत्र <span style="font-family: verdana, sans-serif;">(Recommendation Letter)</span> बंद लिफाफ्यात संस्थेकडे पाठवावे लागेल. हे </span><span style="font-size: small;">पत्र विद्यार्थ्याने न पाठवता संबंधित </span><span style="font-size: small;">प्राध्यापकाने थेट संस्थेकडे पाठवायचे आहे. </span><span style="font-size: small;">अर्ज पाठवण्याचा
पत्ता : <span style="font-family: Verdana, sans-serif;">The
Coordinator, Science Education Programme, Indian Academy of Sciences,
C.V. Raman Avenue, Near Mekri Circle ,Sadashivanagar, Bangalore
560 080. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><b style="color: red;">निवड</b> </span></span><span style="font-size: small;"><b style="color: red;">प्रक्रिया:</b></span><span style="font-size: small;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"> पाठ्यवृत्ती</span><span style="font-size: small;">साठी </span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">निवड झालेल्या </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"></span></span><span style="font-size: small;">अर्जदाराला </span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">शक्यतो मार्चच्या पहिल्या आठवड्यापर्यंत कळवले जाते. यामध्ये त्याला विषयाशी संबंधित संशोधन संस्था व त्याला </span></span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">अ</span><span style="font-size: small;">कॅ</span><span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;">डमिक्स</span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">ने दिलेल्या शास्त्रज्ञाची (गाईड) माहिती असते. एकदा मिळालेली </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">संशोधन संस्था व </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">गाईड </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">बदलता येत नाहीत. </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">निवड झालेल्या </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"></span></span><span style="font-size: small;">विद्यार्थी </span><span style="font-size: small;">अर्जदाराला </span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">रु.६०००/- प्रतिमहिना तर </span></span><span style="font-size: small;">शिक्षक </span><span style="font-size: small;">अर्जदाराला</span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"> </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">रु.</span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">९०००</span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">/- प्रतिमहिना</span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"> </span></span><span style="font-size: small;">पाठ्यवृत्ती </span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">दिली
जाते. तसेच रेल्वेचे द्वितीय श्रेणीचे येण्या-जाण्याचे भाडे दिले जाते.
तसेच प्रकल्प पूर्ण झाल्यावर संस्थेचे विज्ञान मासिक ' रेझोनन्स ' दर
महिन्याला मोफत पाठवले जाते.<br />
<br /><b style="color: red;">शेवटची मुदत: </b> </span></span><span style="font-size: small;">ऑनलाईन </span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">अर्ज भरण्याची शेवटची मुदत दि. ३१ डिसेंबर,२०१०आहे. तर त्याच अर्जाची प्रिंट काढून ती </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">स्पीड पोस्टाने</span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"> पाठवण्याची </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">शेवटची </span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">मुदत ७ जानेवारी, २०११ आहे. <br /><b style="color: red;"> </b></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: comic sans ms,sans-serif; text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><b style="color: red;">महत्वाच्या वेब साईट्स: </b></span></span></div>
<span style="font-family: Verdana, sans-serif; font-size: small;"><a href="http://www.ias.ac.in/" target="_blank">www.ias.ac.in</a></span> <br />
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><a href="http://www.insaindia.org/" target="_blank">www.insaindia.org</a> </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> <a href="http://www.nasi.org.in/" target="_blank">www.nasi.org.in</a>.</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br />
</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"> </span><br />
<br />
- प्रथमेश आडविलकर <span style="font-size: small;"><br /></span><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<span class="Apple-style-span" style="font-family: arial; line-height: 25px;"></span><br />
<div style="color: black; font-family: Verdana, sans-serif; font-size: medium; line-height: normal;">
<div style="margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
<span style="color: blue;">वरील लेख दि.०९/१२/२०१० च्या दै.लोकसत्तातील " करिअर काऊन्सेलर " या पुरवणीसाठी लोकसत्तामध्ये (</span><a href="http://www.loksatta.com/index.php?option=com_content&view=article&id=123660:2010-12-21-20-00-27&catid=103:2009-08-05-07-14-08&Itemid=116">http://www.loksatta.com/index.php?option=com_content&view=article&id=123660:2010-12-21-20-00-27&catid=103:2009-08-05-07-14-08&Itemid=116</a><span class="Apple-style-span" style="color: blue;">) ज्योत्स्ना कुलकर्णी यांनी प्रकाशित केला. त्याबद्दल त्यांचे आभार !</span></div>
<div style="margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
<span style="font-size: small;"></span></div>
</div>
<div style="color: black; font-family: Verdana, sans-serif; font-size: medium; line-height: normal;">
<div style="margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
<span style="font-size: small;"> </span></div>
</div>
<span class="Apple-style-span" style="color: orange;"><span class="Apple-style-span"><div style="font-size: 14px;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: arial; font-size: 14px; line-height: 25px;"><span class="Apple-style-span" style="color: orange;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: x-small;"><br /></span></span></span></div>
<div style="font-size: 14px;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: arial; font-size: 14px; line-height: 25px;"><span class="Apple-style-span" style="color: orange;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: x-small;"><br /></span></span></span></div>
<span class="Apple-style-span" style="font-size: small;">दै.सकाळमध्ये दि. २२/१२/२०१० च्या पुणे टुडे च्या " एज्यु मंत्रा " पुरवणीमध्ये (<a href="http://72.78.249.107/Sakal/22Dec2010/Normal/PuneCity/PuneToday/page5.htm">http://72.78.249.107/Sakal/22Dec2010/Normal/PuneCity/PuneToday/page5.htm</a>) प्रकाशित झाला</span></span><span class="Apple-style-span" style="font-size: small;">.</span></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="color: orange; font-size: small;"><b> </b></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
</div>
<br />
<br />
<br clear="all" />प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-793570789223945918.post-55716291569549895952010-10-15T02:43:00.001+05:302012-02-24T14:06:26.834+05:30एका खेळीयाने ...<span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"></span><br />
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;">बेंगलोरच्या चिन्नास्वामी स्टेडीयमच्या इतिहासात रविवार, दि.१० ऑक्टोबर २०१० (१०/१०/१०) हा दिवस सुवर्णाक्षरात कोरला गेला असेल. रविवारी सचिनने कसोटीतल्या १४००० धावा पूर्ण केल्या व भारतीय क्रिकेटच्या शिरपेचात मानाचा अजून एक तुरा रोवला. चौकार मारून सचिनने चौदा हजारावी धाव जमवली आणि अख्खं स्टेडीयम त्याला मानवंदना (Standing Ovation) देण्यासाठी उभं राहिलं, तो क्षण अगदी डोळ्यात साठवून ठेवण्यासारखा होता. चक्क रिकी पॉनटिंगने सुद्धा सचिनचं अभिनंदन करावं यातंच सारं आलं. सचिनच्या कसोटीतल्या चौदा हजार धावा असोत किंवा एकदिवसीय – कसोटीतल्या दोन्ही मिळून त्याच्या पंचवीस हजार धावा असोत अथवा त्याचे शतक-अर्धशतकाचे विक्रम असोत; सचिनची क्रिकेटमधली आकडेवारी व विक्रम यांचं नवल आता पूर्वीसारखं राहिलेलं नाही. सचिन नुसता मैदानावर सामना जरी खेळायला आला तरी तो एक नवीन विक्रम होऊन जातो. सचिनची मैदानावरची फक्त उपस्थिती ही भारतीय संघाला व करोडो भारतीयांना केवढा मोठा दिलासा असतो हे </span><span style="font-size: small;">साऱ्या</span><span style="font-size: small;">नाच माहिती आहे. सचिनची खिलाडू वृत्ती फक्त क्रिकेटच नव्हे तर क्रीडा जगतातील सर्व खेळाडूंनी आदर्श ठेवावी अशी आहे. सचिनचा फिटनेस, त्याची कठोर मेहनत, दीर्घ चिकाटी, चिवटपणे झुंज देण्याची वृत्ती,अवघड परिस्थितीतूनदेखील मार्ग काढण्याची सकारात्मक वृत्ती ह्या सगळ्याबद्दल बोलावं व लिहावं तेवढं कमीच.. !</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;">‘सचिन रमेश तेंडूलकर’ हे नाव क्रिकेटच्या इतिहासात कायमचं अजरामर होऊन राहणार आहे. आपल्याकडे सचिनचा जेव्हा लेखा-जोखा केला जातो,तेव्हा पोरांना (विशेषत: अपयशी विद्यार्थ्यांना वगैरे) सचिनचं उदाहरण ( की सचिन बारावीत नापास होऊन देखील आज एक यशस्वी क्रिकेटपटू आहे ) द्यायचा मोह कुणालाच आवरत नाही. खरेतर,सचिन बारावीत असताना त्याची भारतीय संघात निवड झाल्यामुळे तो बारावीची परीक्षा देऊ शकला नाही ते आजतागायत.सचिनचे वडील ‘ रमेश तेंडूलकर ’ हे मराठीतले एक उत्तम साहित्यिक होते. सचिनचा भाऊ अजितने तर आपलं अख्खं आयुष्यच सचिनसाठी दिलंय. अजूनही प्रत्येक सामन्याच्या वेळी अजित सचिनच्या बरोबर असतो.</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;">एक माणूस म्हणून सचिन निर्विवादपणे श्रेष्ठ आहे. मुळातच सचिनचा स्वभाव शांत आहे. सचिनचा नम्रपणा तर त्याच्याबद्दलचा आदर अजूनच द्विगुणीत करून टाकतो. इतकं प्रचंड यश मिळवूनसुद्धा सचिनचे पाय जमिनीवरच आहेत. यश मिळाल्यावर अनेकांना स्वर्ग दोन बोटे कसा उरतो हे बॉलीवूडच्या अनेक सेलिब्रेटीजनी आपल्या बोलण्या- वागण्यातून दाखवून दिलेले आहेच. अगदी काही वर्षापर्यंत अमिताभदेखील मला सचिनएवढाच नम्र वाटायचा. पण त्याची मागची काही विधाने, ट्विटरवरील स्टेटमेंट्स व ब्लॉग पाहिल्यावर त्याच्या नम्रतेबद्दल थोडाफार फोलपणा जाणवला. अमिताभ काही वादांशी तरी संबंधित आहे, मात्र सचिन कधी कुठल्याच वादात अडकला नाही. ‘नारायण नागबळी ’सारख्या बाबीचा मिडीयाने जरी ‘इश्यू ’बनवला असला, तरी सचिनने अमिताभसारखे अशा ‘इश्यू’जना कधीच प्रत्युत्तर (व महत्व) सुद्धा दिले नाही. ‘ तुम्हाला काय बोलायचे ते बोला,मी आपला असाच शांत ’ अशीच याची नेहमीची भूमिका राहिली आहे. कोणतीही गोष्ट, मग ती आपल्या बाजूने असो किंवा विरोधात असो, त्याचा बाऊ करायचा नाही हा सचिनचा स्वभावंच असावा. मध्यंतरी एक बातमी वाचल्याचे आठवते,एक माजी क्रिकेट खेळाडू (रणजीपटू),सचिनबरोबर कधीतर क्रिकेट खेळला होता व कोणत्यातरी आजारावरती तो मुंबईत वैद्यकीय उपचार घेत होता. त्यादरम्यान त्याला आर्थिक मदत सचिनने केली होती. आजवर सचिनने अनेक अनाथालयांना,खेळाडूंना व गरजूंना आर्थिक मदत केली आहे. पण त्याची खबरबात कुणालाच लागू दिलेली नाही.</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;">‘ संयम’ हा सचिनकडे असलेला अजून एक गुण. मैदानावर सचिन बाद नसावा व चुकून पंचानी त्याला बाद ठरवावे असे कितीतरी वेळा झालेले आहे. पण तेव्हादेखील सचिन शांतपणे हातातील ग्लोव्ज काढून पव्हेलीयनकडे परतताना दिसेल. इथे कुठेही आपण 'विक्रमादित्य'वगैरे असल्याचा भाव चेहऱ्यावर नाही की पंचांना वा इतर खेळाडूंना उद्दामपणे दिलेली ‘खुन्नस’ नाही. मिडियासमोर कधीही बोलायचे असेल तेव्हा तो विचारपूर्वक बोलतो. सचिनच्या एखाद्या विधानाचा विपर्यास क्वचितच झाला आहे. इतर खेळाडूंसारखा तो आज कुठे ह्या ‘रियालिटी शो’मध्ये गाणं म्हणा तर उद्या कुठे तिकडे ‘भांगडा’ करताना कधीच दिसत नाही. टोकाच्या क्षणीसुद्धा शांत व संयमी वृत्ती ठेवणं आणि तोल ढळू न देणं हे सचिनचं वैशिष्य आहे. त्याच्या ह्या एवढ्या शांततेबद्दल उद्या त्याला ‘शांततेचा नोबेल’ पुरस्कार जरी जाहीर झाला तरी आश्चर्य वाटायला नको. कधी-कधी वाटतं,क्रीडा विभागात आंतरराष्ट्रीय स्तरावर ‘नोबेल’सारखा एखादा सर्वोच्च पुरस्कार नाहीये ते बरंय! कारण जरी असता, तरी गेल्या पंधरा वर्षात तो कमीत कमी पाच-सहा वेळा तरी सचिनला देण्याची नामुष्की त्या समितीवर आली असती.</span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;">सुप्रसिद्ध शास्त्रज्ञ आईनस्टाइनने ‘गांधीं’बद्दल “ गांधी नावाचा रक्ता- मांसाचा माणूस या पृथ्वीतलावर होऊन गेला ह्यावर भविष्यातल्या पिढ्यांचा विश्वास बसणार नाही ” असं साऱ्या भारताला सुखावणारं एक वाक्य लिहून ठे</span><span style="font-size: small;">वलं</span><span style="font-size: small;">य. उद्या सचिनच्या बाबतीतसुद्धा असं लिहून ठेवलं जाईल,असं म्हणणं वावगं ठरणार नाही . </span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div style="font-family: Verdana,sans-serif;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>प्रथमेश आडविलकरhttp://www.blogger.com/profile/01933101815658985101noreply@blogger.com6